kormidlo

Vo štvrtok asi 300 metrov pred Sečovcami smerom z KE na MI sa mi ponúkla asi 40 ročná Rómka, že mi urobí službu.

Bol krásny slnečný deň a preto som sa rozhodol, že by bolo hriechom aby som takéto počasie nevyužil pri vode na Zemplínskej Šírave. So sebou som si zobral aj dcérinu Lunu lebo tá takisto vodu zbožňuje a zároveň som chcel aby si užila aj vidieckeho prostredia v mojej rodnej obci v blízkosti Šíravy lebo ja osobne stále hovorím, že taký pes do bytu nepatrí. (Bol som rozhodnutý, že keď bude pekné počasie, tak tam zotrvám aspoň 4 dni.)

Z KE sme vyrazili tesne pred pol jedenástou a keď som prechádzal úsek medzi Dargovom a Sečovcami, tak som sa rozhodol, že pred Sečovcami odbočím na vedľajšiu cestu smerom k vodárni, že si tam trochu oddýchnem, vyvenčím Lunu a dám sa jej napiť vody lebo v tom rozhorúčenom aute sme boli už vyše hodiny. (Veď len cez tie križovatky kým sme sa dostali von z mesta, tak nám to trvalo takmer 25 minút.)

Sotva som pred vodárňou vystúpil z auta, už sa od vodárne k nášmu autu blížil asi 45 ročný Róm, no keď zbadal, že z auta vypúšťam psa, tak v momente sa otočil a už ho nebolo. Ešte som ani nestihol Lune naliať vodu do misky a zrazu sa mi za chrbtom ocitla tá Rómka, ktorú som spomenul hneď v úvode. Keď som sa po hlavnej ceste blížil k tej vedľajšej (smerom k vodárni), tak som tu Rómku vôbec nikde nezaregistroval. Pravdepodobne kvôli silnému slnku zaliezla do tieňa za kriaky vedľa hlavnej cesty. Pristúpila ku mne a spýtala sa, či si  neprajem nejakú službu? Trochu som sa urobil sprostým a odpovedal som, že neviem síce , čo by mohla pre mňa urobiť, ale, že ja od nej nič nepotrebujem. Nenechala sa tak ľahko odbiť a začala mi dávať návrhy aby som to akože pochopil. Urobím vám fajku – povedala – za jedno euro. Musím však úprimne podotknúť, že pokiaľ by to nešťastné žieňa malo aspoň akú takú postavu, no jedine vek ju prezrádzal lebo výšku mala max. meter päťdesiat aj s opätkami a jediné šťastie pre ňu bolo, že bola oblečená lebo ak by sa predo mnou vyzliekla, tak by som bol na pochybách, či ju práve nepustili z nejakého koncentráku. (Doslova ako doska, ako sa vraví medzi nami mužmi – ani cici ani rici – a možno spolu aj s posteľou by vážila maximálne 50 kilogramov). Samozrejme málokedy sa stáva aby som nemal pri sebe žiadne mince lebo vždy mám na pamäti nákupné koše do ktorých sú potrebné mince a občas dávam aj keno, prípadne loto. Bolo mi jej ľúto, ale začal som jej klamať a vysvetľovať, že u mňa nepochodí lebo ja pri sebe nemám žiadné peniaze a všade platím iba kreditnou kartou. Ona ako keby cítila, že jej klamem, tak ma objala vyše pása a začala vyjednávať, že aj za jedno euro mi urobí celú kompletku.Videl som, že sa jej tak ľahko nezbavím a preto som jej na rovinu povedal: pani aj keby ste mi to chcela urobiť zadarmo, tak nič od vás nechcem. Ani táto moja reakcia ju však neodradila a dodala, že za 20 centov mi ho vyfajčí lebo ich potrebuje na gumu (rozumej pánsku ochranu). Nechcel som ju uraziť, že pri pohľade na ňu by sa mi ani nepostavil a preto som jej povedal, že skutočne nemám žiadne mince. Potom som jej povedal aby ma pustila a na hlavnej ceste vo vzdialenosti asi 50 metrov od nás som zaregistroval, že tam postávala ďalšia Rómka, približne v tom istom veku ako tá, čo stála predo mnou. (Takže všetko nasvedčovalo tomu, že ten Róm tam skutočne mal nad nimi dozor.)

Nasadli sme s Lunou do auta a cestou na Šíravu som mal o čom premýšľať. Bože, kam sme sa to na Slovensku dopracovali, keď chudobná žena je v takej núdzi, že je schopná vás vyfajčiť aj za smiešnych 20 centov.

Síce neviem aké cenové ponuky sú stanovené za služby v erotických salónoch, ale prvé, čo ma napadlo bolo, že pokiaľ by u nás aj majitelia erotických salónov dávali mzdu 1 euro za urobeného zákazníka svojim „zamestnankyniam“, tak z tých majiteľov by boli za veľmi krátku dobu aj miliardári.