kormidlo

Krátky článok s týmto titulkom som si prečítal dnes na facebooku. (Autor článku je Radovan Kazda poslanec NR SR za SaS).

AKO SA ŽILO ZA SOCIALIZMU (diel 2/17)

Mali sme sa za socializmu lepšie? Človek s priemernou mzdou rozhodne nie.

Podujal som sa do 17. novembra priniesť 17 konkrétnych a ľahko overiteľných faktov o živote za socializmu. Dnešný diel je o kúpyschopnosti ľudí.

Priemerná mzda v roku 1989 u nás podľa štatistického úradu dosahovala 3 142 československých korún (Kčs). V roku 2018 to bolo 1 013 eur.

Predstavte si, že by ste sa rozhodli celú sumu utratiť na nákup jedného tovaru. Čo by ste si mohli dovoliť v roku 1989 a čo v roku 2018?

1989: 714 kg chleba, 2018: 762 kg chleba (cena: 4,4 Kčs/kg a 1,33 eur/kg)

1989: 314 kg ryže, 2018: 791 kg ryže (cena: 10 Kčs/kg a 1,28 eur/kg)

1989: 68 kg bravčového karé, 2018: 215 kg bravčového karé (cena: 46 Kčs/kg, 4,69 eur/kg)

1989: 628 balení masla, 2018: 881 balení masla (cena: k Kčs/125g, 1,29 eur/125g)

1989: 0,24 televízora (farebná TV stála 13-tisíc korún), 2018: 1,5 televízora (cena: 13 000 Kčs/kus, 677 eur/kus)

Auto by sme si z priemerného platu nekúpili ani vtedy, ani dnes. Lenže kým v roku 1989 bolo na jednoduché osobné auto potrebných približne 27 priemerných mesačných platov (cena: 84 600 Kčs), v roku 2018 stačilo na porovnateľné jednoduché auto necelých 11 priemerných platov (cena: 10 877 eur).

Ktosi možno namietne, že chlieb za socializmov bol chutnejší, mäso zdravšie a maslo sa s tým dnešným nedá ani v porovnávať. Kvalite a bezpečnosti potravín sa preto určite budem venovať v jednom z ďalších príspevkov.

Viac zaujímavých prepočtov vychádzajúce z čísel štatistického úradu nájdete v publikácii od: Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika

„Socializmus: realita namiesto mýtov,“ na ktorej som sa podieľal ako spoluautor https://bit.ly/35WiXLR

Česť práci s faktami!

──────────

Radovan Kazda

poslanec NR SR za SaS, člen OKS

Zdroj: fb

V debate k článku som napísal komentár: „Treba povedať aj to, že nie všetko bolo za socializmu zle, ale ak mám hovoriť konkrétne o masle, tak ako chlapec som málokedy jedával maslo – a aj to bolo priamo od niektorej gazdinky z obce, čiže od jej kravičky, takže samozrejme, že bolo chutnejšie ako to dnešné maslo. No ako deti sme namiesto masla častejšie jedávali margarín, ale, či bol zdravší ako terajšie maslo? – to nechám na odborníkov, aby to posúdili. Avšak neraz sme sa museli uspokojiť iba s chlebom namočeným v studenej vode a naň sme si dali malú hŕstku kryštálového cukru.“

Poviem aj svoj názor k priemernej mzde: autor článku uvádza, že: „Priemerná mzda v roku 1989 u nás podľa štatistického úradu dosahovala 3 142 československých korún (Kčs). V roku 2018 to bolo 1 013 eur.“ – do priemernej mzdy sa počítali aj mzdy baníkov a všetci vieme, že za socializmus sa o baníkoch hovorilo, že baník je niečo viac ako bežný občan a aj preto mali podstatne vyššie platy ako obyčajní robotníci vo fabrikách, takže tvrdenie, že priemerná mzda v roku 1989 u nás podľa štatistického úradu dosahovala 3 142 československých korún – je naozaj iba štatistické lebo v bývalom režime väčšina zamestnancov boli radi ak zarábali max. 2 000 Kčs mesačne. – A to isté je to aj teraz s tým tvrdením, že: „V roku 2018 to bolo 1 013 eur.“ – Aj v tomto prípade je evidentné, že v tej priemernej mzde sú zahrnuté aj platy milionárov a miliardárov, tak preto taký vysoký priemer. Avšak, aby som nebol jediný kto toto tvrdí, dávam sem k tomu aj vyjadrenie jednej čitateľky: „A tú priemernú mzdu 1013 Eur má prosím pekne koľko ľudí na Slovensku. Lebo ja som ekonómka 30 rokov a bolo mi povedané v súčasnosti, že pre mňa je vyrátaný plat 951 Eur v hrubom, tak ja už potom neviem.“

Na záver sa vyjadrím aj ku kúpe auta za socializmu a teraz.

15. októbra 2020 som napísal tento blog: kormidlo.blog – zhodou okolnosti som v ňom spomenul ako dlho trvalo bežnému Slovákovi, aby si mohol kúpiť auto. V príklade nadväzujem ako to bolo s dopravou do zamestnania: „takisto aj my sme často robievali nadčasy (komunisti chceli kapitalistom dokázať, že aj my vieme veľa vyrábať a lámať rekordy, takže plán výroby často zvyšovali, no zápchy, aké zažívate Vy teraz, tak tie sme my nepoznali, lebo mnohí z nás ani nemali auta. (Na auta boli poradovníky, takže niektorí museli čakať aj niekoľko rokov, takisto ľudia s bežnými profesiami, ak neboli baníci, tak nezarábali až toľko, aby si auto mohli kúpiť šetrením z dvoj až trojročného platu – mnohí na auto museli šetriť najmenej 20 rokov).“

PS

Nepochybujem o tom, že sa nájdu aj takí čitatelia, ktorí mi pri mojich tvrdeniach budú oponovať, ale ja som to zažil a preto veľmi dobre viem o čom hovorím, kto robil poctivo a nekradol, ako to robili mnohí v bývalom režime, tak k svojmu autu sa mohol dopracovať iba tak, ako som to napísal.