kormidlo

Asi niet Slováka, ktorý by pochyboval o odborných schopnostiach profesora Vladimíra Krčméryho, avšak je potrebné zamyslieť sa nad opatreniami, ktoré sa v súvislosti s epidémiou udiali doposiaľ.

Prípady, ako bolo napr. nešťastné nariadenie vlády sledovať pohyb občanov prostredníctvom ich mobilov, tak k tomu som sa vyjadril ešte 25. 3.2020 v tomto blogu: kormidlo.blog.: „Ako to chcú riešiť s občanmi, ktorí mobily nevlastnia? Všetci vieme, že takých ľudí je dosť a to hlavne v osadách v ktorých ako veľmi dobre vieme je hygiena na hony vzdialená od reality, samozrejme netreba zabúdať ani na bezdomovcov, ktorých je už tiež neúrekom… Takže takýto ľudia sa aj naďalej budú potulovať medzi ostatnými ľuďmi ako sa im zachce! Môže mi niekto vysvetliť, ako budú postupovať kompetentné orgány v takom prípade?! – Veď práve takýto ľudia môžu byť najväčšími šíriteľmi koronavírusu!!! – Stačí sa pozrieť len na to, ako to chodí napr. v Košiciach, že na ich sídliskách mnoho neprispôsobivých Rómov z Lunika IX., – ale aj mnoho bezdomovcov – viackrát denne chodia na najbližšie košické sídliska vyberať resp. preberať odpadky v kontajneroch, zároveň sa pohybujú medzi bežnými občanmi, dokonca poniektorí z nich ešte cestujú aj MHD a navštevujú rôzne potravinárske predajne, ale aj iné obchodné centra! (A už ani nehovorím o tom, ako sa tam správajú, že svojimi špinavými rukami obchytkávajú rôzny tovar, ale hlavne potraviny a pečivo). – Takže kým sa naše kompetentné orgány spamätajú a začnú to riešiť, tak to už bude príliš neskoro…Ale k mobilom snáď už len toľko, že najskôr to dopadne tak, že mnohí Slováci si svoje mobily budú nechávať doma. – Takže čo budú orgány robiť v takom prípade?!“

K vypnutiu krajiny som sa vyjadril 2.apríla 2020 v tomto blogu: kormidlo.blog – „Igor, vypnutie Slovenska, tzv. blackoutom nie je ako vypnúť svetlo v obývačke, výnimočný stav počas niekoľkých týždňov si vyžaduje pevný vojenský režim, nestačí rozmiestniť armádu na hraniciach so susednými krajinami, armáda by musela znížiť mobilitu ľudí na celom území Slovenska, musela by sa dodržiavať vojenská disciplína a muselo by fungovať vojenské zásobovanie. – „Matovič, naozaj si myslíš, že takýmto opatrením by si naštartoval ekonomiku? Áno, mohlo by to vyjsť pri predpoklade, žeby takáto operácia trvala maximálne jeden mesiac, lenže nezabúdaj, že pandémia ešte stále nie je zažehnaná v okolitých krajinách, opak je pravdou, ešte viac sa tam rozmáha, takže aj keby sme my v našej krajine počas celého mesiaca nezaznamenali žiadne úmrtia v dôsledku vírusu Covid-19 nikde nie je istota, že sa k nám opäť nedostane po opatreniach, ktoré plánuješ. – Podľa mňa mal by si sa riadiť návrhom podpredsedníčky vlády pre investície a informatizáciu. Jej strana nie je za to, aby sa štát úplne zastavil, tým by sa iba zhoršovala ekonomická situácia a psychický stav ľudí… a po „vypnutí“ krajiny by sa vírus aj tak znovu objavil.“ – „A ak sa majú ešte niekde sprísniť opatrenia, tak súhlasím s masívnym testovaním obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít. Veď aj sám Peter Pollák – člen ústredného krízového štábu – sa vyjadril, že do osád sa vrátilo zo zahraničia nekontrolovane približne 1500 ľudí.“

Plánované vypnutie krajiny bolo naozaj nešťastným riešením a môj názor k tomu som uviedol 3. apríla 2020 v tomto blogu: kormidlo.blog – „Matovič dvanásť rokov prenasledoval SMER -SD. Neviem či bola aspoň jedná vec, ktorú by Ficovi nebol vyčítal, avšak teraz mi Matovič pripadá ako vodič idúci po diaľnici v protiSMERe a všetkým vodičom idúcim oproti ukazuje prstom na čelo, že sú idioti lebo idú v protismere – pritom si vôbec neuvedomuje, že práve on je tým vodičom, ktorý ide v protismere.“

Nešťastný bol aj plán s blackoautom, ktorý tvrdo kritizoval aj Sulík a o Matovičovom blackoute povedal, že je za postupné otváranie prevádzok, kde je nižšie riziko nákazy: „Treba zvoliť správnu cestu. Mali by sme bod za bodom, riešenie za riešením posudzovať, či to pomôže našej konkrétnej situácii.“ – Skôr vidí hlavne ekonomické následky, ktoré by Slovensku hrozili, keby odstavili veľkú časť ekonomiky. Neboli by to len obchodíky, supermarkety či gastroprevádzky, ale aj výrobné závody a servisné firmy. – „Toto by ekonomika nemusela uniesť, ľudia musia z niečoho žiť.“ – Zdroj: //www.sk/  – k Sulíkovmu názoru som sa pridal aj ja 4. 4.2020 v tomto blogu: kormidlo.blog. – „Musím sa prikloniť k Sulíkovmu názoru v ktorom sa vyjadril, čo príde potom, keď na tri týždne zavrieme Slovensko a vyhubíme vírus: „Príde niekto zo zahraničia, kto bude nakazený alebo sa ten vírus nevyhubí úplne a zase sa to začne rozširovať.“ – V tom má naozaj pravdu. – Samozrejme ľudí prichádzajúcich zo zahraničia dávajú do prísnej karantény, ale podľa mňa to riziko stále je, a keď sa život vráti do normálu, tak ten vírus začne opäť vyčíňať a nie je vylúčené, že ešte vo väčšom rozsahu ako doposiaľ, lebo doteraz sme 3 týždne zostávali doma.“

Avšak podľa mňa prvé opatrenie, ktoré bolo potrebné riešiť, bola kontrola rómskych osád a ich obyvateľov nakazených koronavírusom. A toto opatrenie sa riešilo pomerne dosť neskoro. Písal som o tom v tomto blogu: kormidlo.blog. – Citujem z neho úvod: „…a Slovákov prichádzajúcich zo zahraničia, hlavne z Anglicka, tých nechali pohybovať sa voľne, hlavne v rómskych osadách, dokonca jeden z nich odišiel naspäť do Británie a v nedeľu 5.4. sa vrátil druhýkrát s ďalšou skupinou! Za ten čas sa zdržiaval aj v Žehre a mal sa zúčastniť údajne aj nejakej omše. Ako je však možné, že v priebehu pár dní tento človek otočil dvakrát Britániu? Teraz je však veľmi dôležité otestovať všetkých ľudí, s ktorými bol v kontakte ako aj všetkých ľudí v okolitých osadách.“

8. apríla 2020 denníky, ale aj sociálne siete boli priam zahltené titulkami ako napr. tento: Dopravná katastrofa na Slovensku, kolaps v okolí Bratislavy – síce na druhý deň sa premiér za tento prešľap verejne ospravedlnil, ale nezabudol sa z toho vyzuť tým, že jeho nariadenie si policajti zle vysvetlili a mali robiť iba námatkové kontroly.
9. apríla 2020 som napísal, že možno by stálo zato porozmýšľať aj nad tým, či pandémia a prezentácia o jej šírení nie sú prehnané? A napísal som aj vyjadrenie nemeckého patológa, že ani jedna obeť nezomrela na koronavírus! Citujem z blogu: kormidlo.blog. – Známy nemecký patológ profesor Klaus Puschel tvrdí, že pitvali údajné obete koronavírusu, ale ani jedna nezomrela na koronavírus! Je to len divadlo! „Na koho zvedú politici blížiacu sa ekonomickú a spoločenskú katastrofu?“

Už ani nejdem hovoriť o zbytočných opatreniach k dôchodcom nad 65 rokov, lebo vláda si po pár dňoch uvedomila, aké hlúpe opatrenie schválila, takže ho pomerne dosť rýchlo zrušila.

Viem, že situácia nie je ružová, ale v spojitosti s Covid-19 na jeho odľahčenie aspoň takéto vtipy:

V Dánsku znovu otvorili školy, lavice sú od seba vzdialené 2 metre. Posledný žiak sedí v Grónsku. 🙂

Viete akú výhodu majú rúška? Už nie sú škaredé ženy. 🙂

Ešte obrázok so zlepšovacím rúškom:

Zlepšovák je vhodný aj pre fajčiarov. 🙂

V úvode som spomenul  profesora Krčmerýho a ako vidieť už aj on prišiel s iným návrhom a o Covid-19 sa vyjadruje tak, že je asi 2 x menej nebezpečný ako chrípka. Jeho vyjadrenie sem vkladám v plnom znení, – v článku som nič neupravoval, aby ste sa presvedčili, že tie opatrenia voči Covid-19 boli v mnohých prípadoch naozaj prehnané.

Profesor Krčméry: „To je taká epidémia, akých sme tu my mali posledných 40 rokov aspoň 10.“ Je asi 2 x menej nebezpečný ako chrípka.“„Ono by k tomu už hádam ani nebolo čo dodávať. Ale rozmeňme si to na drobné. Suma sumárom, COVID-19 je menej nákazlivý, má ľahší priebeh a je menej nebezpečný. Koronu pacient vyleží za 2-3 dni. Pri chrípke týždeň trvá len akútna fáza, no ešte dva-tri týždne sa z nej človek dostáva, cíti sa unavený alebo pokašliava. Na sezónnu chrípku zomierajú všetky skupiny ľudí – deti, mladí, starí, zdraví aj chorí. Celkovo na ňu zomrie 0,1% z nakazených, ročne až 600.000 ľudí. Na tú chrípku, ktorej storočia nikto nevenuje pozornosť. Nehovoriac o tom, že na ňu existujú vakcíny, ktoré spoločnosť úspešne ignoruje. Tých 600.000 mŕtvych skrátka neprekáža. To sú paradoxy doby – ľudia zhliadajú po vakcíne na koronu a len zlomok siaha po vakcíne na chrípku, na ktorú zomiera ročne 40x viac ľudí ako doteraz zomrelo na COVID-19. Počas chrípkovej sezóny 2018/19 nahlásili všeobecní lekári v SR 157.644 prípadov chrípky a chrípke podobných ochorení. Následkom chrípky zomrie u nás ročne viac ako 800 osôb. „Pravda je, že na chrípku, keby sme to poctivo študovali, tak na chrípku zomrie ďaleko viac seniorov ako na akékoľvek iné vírusové ochorenie.“ Len pripomínam, že COVID-19 má u nás potvrdených 186, slovom stoosemdesiatšesť osôb, z toho 0, slovom nula obetí na životoch. „Koronavírus by som prirovnal epidémii chrípky, ktorá je tu každý rok v sezóne… Koronavírus sa v tomto podobá chrípke, mortalita je nízka, prenáša sa podobne. V čom sa odlišuje, že je málo známy. Všetko čo je málo známe, toho sa bojíme.“ „Keď si analyzujete tie smrti, tie 2-3%, v Číne už len 1%, v IT 3%, tak vidíte, že zomierajú tí, ktorí sú inak vážne chorí. Kým úmrtnosť na klasickú sezónnu chrípku, je u starších a vážne chorých 5%, u pneumokokov je to až 20%, a tu máme len 3%. “Drvivá väčšina nakazených má buď žiadne symptómy, alebo len veľmi ľahké”. „Chcem povedať, že vo väčšine prípadov neprepukne infekcia. Znova hovorím, tento vírus nie je tak veľmi nákazlivý ako obyčajná chrípka, lebo je veľký. Nešíri sa tak veľmi rýchlo, ako obyčajná chrípka. Je síce 100 000 prípadov, ale keď máte pandemickú chrípku, máte niekoľko miliónov nakazených. A vtedy sú všetci pokojní.“Tento vírus je v tom pozitívny, že je veľmi citlivý na prostredie. Vo vonkajšom prostredí hynie. Hynie okamžite, keď je slnečné svetlo a hynie okamžite keď je teplota viac ako 25°C.“ menej nebezpečný. Cez chrípkové obdobie u nás polovica populácie kašle, smrká, kýcha. Teraz sa zastaví vlak a všetci cestujúci v ňom zostanú na 3 hodiny uväznení, lebo 1 človek v ňom kašlal! A týmto absurditám dnes tlieskame. Dodáva nám to pocit bezpečia. V obci pred kostolom sliedia televízne štáby a policajné autá, keď sa k nemu priblíži viac ako 5 ľudí, ale v Lídli môže byť 130 ľudí naraz a je to v najlepšom poriadku. V Španielsku nemôže ísť von matka s dieťaťom, ale môžete ísť vyvenčiť psa! Keby niekto čítal tento sci-fi príbeh, ktorý teraz žijeme, tak by nikdy neuveril, akú úlohu by v ňom bol ochotný on sám zohrať. Otázka je prečo sa takéto opatrenia nerobia každý rok? Prečo sa každý rok počas chrípkovej epidémie, ktorá má na svedomí oveľa viac ľudských životov, nezastaví svet na mesiac, dva? Keby sa tým mala zachrániť len polovica, „len“ 300.000 ľudí, nestálo by to za to? Buď si musíme položiť otázku, prečo sa to nerobí. Alebo otázku, prečo sa to teraz robí?! Obľube sa dnes viac ako inokedy tešia médiá so svojimi hrôzostrašnými správami. Za všetky zopár príkladov. Najviac letia takzvané „reportáže“ Slovákov žijúcich v Taliansku. Napr. keď sa do 8-minútovej reportáže vloží taká vetička ako: “roznášajú sa rôzne špekulácie o tom, že lekári budú nútení selektovať spomedzi chorých uprednostňujúc tých, ktorí majú vyššiu šancu na život.” 98% ľudí sledujúc takúto reportáž vstrebe túto informáciu bez toho, aby postrehlo, že ide o fikciu, o špekuláciu. Pár dní na to nasleduje ďalší skajp s inou „JPP“, kde sa dozvedáme, že „miestni kňazi musia každú pol hodinu celebrovať pohreby a bergamské krematórium nestíha“. Kam to zájde? Čo sa dozvieme zo skajpov z centra diania zajtra? Že v Taliansku už začínajú vznikať masové hroby? Otázka je – čo tým médiá sledujú? Prečo chcú šíriť paniku, strašiť, dramatizovať? Aby ľudia brali situáciu vážnejšie ako vážne? Alebo preto, že to predáva? No a perlička na záver. Prof. Ricciardi, vedecký poradca talianskeho ministra zdravotníctva konštatoval, že okrem vysokého veku pacientov, „je príčinou vysokej úmrtnosti v Taliansku aj fakt, že lekári zaznamenávajú úmrtia veľmi veľkoryso v tom zmysle, že všetci ľudia, ktorí zomrú v nemocniciach s koronavírusom, sa považujú za umierajúcich na koronavírus. No pri opätovnom hodnotení Národným zdravotníckym ústavom iba 12% úmrtných listov preukázalo priamu príčinnú súvislosť s koronavírusom, zatiaľ čo 88% pacientov, ktorí zomreli, mali aspoň jednu smrteľnú diagnózu – mnohí dve alebo tri“. V Taliansku je napr. dvojnásobná úmrtnosť na chrípku (0,2%) oproti svetovému priemeru (0,1%). Je logické, ak s koronou je to rovnako (8% vs. 4%). Nelogické by bolo, keby to tak nebolo. Hovorí sa tomu priama úmera – 1. stupeň ZŠ. Taliani majú druhý najvyšší počet seniorov na svete. Ak sa už neprebojovali na prvú priečku, keďže podiel seniorov u nich stále prudko rastie. Kým v roku 2019 predstavovali seniori 65+ 18,7% populácie, v roku 2020 sa toto percento dramaticky zvýšilo na 22,8% s absolútnym nárastom o viac ako tri milióny jednotlivcov (z 10 654 649 na 13 783 580 osôb). A ako sami hovoria – národ, ktorý starne takýmto tempom, je národom na hlinených nohách. Starší ľudia znamenajú viac úmrtí, viac chorých ľudí, viac ľudí vystavených náhlym zmenám, ktoré sa dnes nazývajú COVID-19 a zajtra COVID-20 alebo klimatické zmeny. Za veľa hovorí tiež ukazovateľ vekového priemeru obetí koronavírusu, ktorý je celosvetovo 70 rokov a v Taliansku 81 rokov. Rovnako dôležitý je ešte 1 faktor a to, že celkový vysoký počet pozitívnych prípadov v IT je výsledkom zmeny testovacej stratégie pred a po 26. februári. Toto malo dva dôsledky. Na jednej strane sa infekcie medzi asymptomatickými jedincami nezistia, čím sa znížila detekcia počtu možných pozitívnych prípadov. Zároveň táto zmena stratégie vysvetľuje vysokú mieru úmrtnosti. Jednoducho povedané, ak sa testujú symptomatické aj asymptomatické subjekty, je pravdepodobnosť, že mortalita bude nižšia ako v prípade scenára, v ktorom sa testujú iba ľudia so symptómami. Nuž, čo k tomu dodať. Ak sa podobný meter používa aj v Číne, v Iráne, či Španielsku, môžeme o reálnych štatistikách len snívať. Zaujímavé bude sledovať demografickú krivku Talianska. Ak sa ukáže, že za posledné 2 mesiace nijako výrazne nezmenila svoj smer, budeme musieť definitívne pochopiť, že tých 88% obetí korony, nebolo obeťami korony. (Akurát, že to už bude neskoro.) Predpokladám, že po „akcii korona“ naša populácia prudko ozdravie. Ľudia sa začali stravovať zdravšie, užívať všakovaké výživové doplnky, niekoľkonásobne vylepšili svoje hygienické návyky, polovica mojich kolegov začala chodiť do práce namiesto MHD peši. Všetko sa dá, keď sa chce. Uvidíme, čo ďalšie pozitívne nám ešte korona prinesie. Ešte snáď to, že ľudia si budú vážiť svoju prácu a to, že do nej môžu fyzicky ísť. A deti školu. Kiežby tých pozitív bolo ešte viac. Zdroj: Konzervatívný denník – postoj.sk.23.3.2020.