kormidlo

Počasie pravdepodobne „stratilo buzolu“. Je tretí júl a ono sa nám správa prinajlepšom ako keby bol október. V Tatrách nám naložilo čerstvý sneh, aby sme nedajbože zabudli ako ten sneh vyzerá 😀

Skutočne počasie pod psa, ešte aj naša Luna nebola dvakrát nadšená z toho, že musela isť vonku do dažďa a to je už, čo povedať, ale aspoň naša dcéra priniesla do nášho bytu slniečko – svoju takmer päť mesačnú dcérku, čiže našu vnučku a tá nás všetkých hriala svojimi úsmevmi. Prišli k nám ešte predpoludním a konečne po celotýždennom strese a naháňačkách sme si mohli v pohode všetci relaxovať. Vnučku sme si jeden druhému doslova vytrhávali do svojich náručí.

Za dobrým obedom si dcéra s vnučkou takmer dve hodiny pospali. Veď, čo iné sa dá v takom daždivom počasí robiť, keď práve také počasie je najideálnejšie na spánok.

Zať mal konečne čas aj na nás – svokrovcov – a kým tie dve spali, tak sme si mali o čom poklebetiť.

Dcéra sa ešte ráno dohodla so svojou staršou sestrou, že poobede sa u nich všetci traja zastavia. Tak som ich tam zaviezol a na spiatočnej ceste som sa zastavil pri obchodnom centre v ktorom som si spravil väčší nákup. Takto som spojil dve užitočné veci a ušetril som si nielen čas, ktorý by som musel venovať nákupu v priebehu týždňa, ale ušetril som aj zbytočné vystávanie pri pokladniach lebo počas nedieľ je v takýchto predajniach podstatne menej zákazníkov ako v pracovných dňoch.

Takže ešte šťastie, že naši zákonodarci nezakázali (zatiaľ, lebo vylúčiť sa to nedá, že to raz zakážu)  predaj v našich obchodoch v deň, ktorý by sme mali podľa Božích prikázaní všetci svätiť. No verím, že ak Boh odpustí naším politikom ešte väčšie hriechy, tak aj nám „poddaným“ taký malinky hriech odpusti. 😀