kormidlo

Položil som si otázku: aká by však bola štatistika vo fajčení a v siahaní po drogách, či alkohole?

Medzinárodný výskum hodnotenia študentov si posvietil na čitateľskú gramotnosť chlapcov a dievčat z krajín OECD a dospel k závažnému konštatovaniu – na Slovensku pre potešenie vôbec nečíta až 41 percent deviatakov.

„Na Slovensku sme zaznamenali v čítaní beletrie pre potešenie tretí najnižší podiel žiakov spomedzi všetkých krajín OECD,“ uvádza správa Národného ústavu certifikovaných meraní, ktorá interpretuje výsledky spomínaného výskumu.

Čítať pre potešenie znamená u našich školákov čítať časopisy a noviny. Niekoľkokrát za mesiac ich prevetrá až 80 percent mladých ľudí, horšie je to ale s krásnou literatúrou. Po beletrii siahne iba 18 percent (testovaných) deviatakov. Pritom čítanie beletrie sa podľa OECD vo významnejšej miere podpisuje na lepšej čitateľskej gramotnosti.

Slovenskí deviataci sa podľa testov PISA porozumením čítaných textov veľmi chváliť nemôžu. Dosiahli totiž podpriemerné výsledky a v rámci 34. miest krajín OECD sa v čitateľskej gramotnosti umiestnili na nelichotivom 25. až 29. mieste. Podobný výkon dosiahli z regiónu napríklad Česi, výrazne ich však predbehli nadpriemerní Poliaci.

Ako konštatuje správa NÚCEM, hoci sa v čítaní našich žiakov ukazujú i niektoré pozitívne trendy, stále viac ako jedna pätina našich 15-ročných žiakov nedisponuje základnými čitateľskými zručnosťami potrebnými pre svoje ďalšie vzdelávanie.

Menej problémov s porozumením čítaného majú študenti osemročných gymnázií. V rizikovej skupine je ich menej ako 1 percento. Oproti tomu na základných školách je v rizikovej skupine 33,1 percenta žiakov (20,2 percenta dievčat a 42,7 percenta chlapcov).

Najkritickejšia situácia je na stredných odborných učilištiach, napríklad na SOU bez maturity je v rizikovej skupine až 53,5 percenta dievčat a až 67,5 percenta chlapcov. Ako pre Aktuálne.sk nedávno uviedla Judita Kopáčiková, riaditeľka Staromestskej knižnice v Bratislave, hoci zatiaľ o kríze čítania nemožno hovoriť, je pravda, že slovenskí pubertiaci takmer vôbec nečítajú klasickú literatúru. „Čitatelia sa presunuli na internet,“ povedala.

S čítaním žiakov nie je spokojný ani samotný minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ-DS). Kritizoval zaužívaný systém čítania nahlas, po ktorom žiaci vôbec nevedeli, čo prečítali. „Chceme pretláčať to, aby deti prečítali text napríklad vo dvojici, a potom sa o ňom rozprávali. Toto je jedna z metód, ktorá by mala pomôcť,“ citovala ministra agentúra TASR. Minister sa domnieva, že problém s porozumením textu sa môže odraziť nielen v zamestnaní, ale aj v súkromnom živote. „Je to nielen ekonomická tragédia, ale povedal by som aj ľudská,“ dodal Jurzyca.

Zdroj: | Dnes | Stanislava Harkotová

Ak by som mal možnosť hovoriť s ministrom, položil by som mu (aj) túto otázku: Prečo máme na Slovensku také drahé knihy? Veď aj ja sám by som rád kupoval knihy pokiaľ by boli v rozumnej cene.

Iba pred pár dňami v jednom televíznom šote spomenuli, že napr. v Rusku sa aj „najdrahšie knihy“ predávajú v hodnote jedného eura. Ale u nás sa musí každý nabaliť ešte aj na vzdelávaní. Potom sa ani nieto čomu čudovať, že mládež radšej siaha po cigaretách a drogách. A o alkohole už aj škoda hovoriť, ten si vyžaduje samostatnú kapitolu…

Skutočne by stálo za to, urobiť tak prieskum v rámci 34. miest krajín OECD o tom ako to vyzerá s našou mládežou pri siahaní po cigaretách, alkohole a drogách. Určite by boli výsledky v tejto oblasti oveľa „pozitívnejšie“ ako v čitateľskej gramotnosti pri ktorej sa umiestnili na nelichotivom 25. až 29. mieste.