kormidlo

V časoch, keď som bol malý a usoplený chlapček, tak keď sa mi dostala do uši riekanka: Jména hlóupych na všech slóvpcich… , nevyvolávala vo mne žiadne pocity a táto veta nebola pre mňa ničím mimoriadnym a ani mi nedávala žiadny význam, ale to iba dovtedy kým som nebol o niečo starší a približoval sa ďalší termín volieb. Vtedy som si už aj ja sám začal všímať spoločenský život o niečo vážnejšie, hlavne tie veci v spoločenskom zriadení, ktoré sa viazali k politike KSČ.

Bol to práve môj otec, ktorý počas čítania novín nahlas vyslovil už spomenutú riekanku. Nedalo mi a spýtal som sa otca, čo a s čím je spájaná  táto vetá a aký má význam??

Otec mi to začal vysvetľovať, že takto sa hovorilo v Čechách, kde som sa narodil a že bolo to vtedy keď si kandidáti pred voľbami vylepovali na všetky stĺpy a ploty svoje fotografie so svojimi sľubmi, že čo všetko budú robiť ak ich občania zvolia za svojich zástupcov v dôležitých úradoch. No nezabudol mi k tomu dodať, že ak by som chcel niekedy v živote skúsiť niečo podobné, tak aby som mal stále na pamäti túto riekanku. A ja ju skutočne odvtedy nosím vo svojom srdci a je pre mňa akoby 11tým Božím prikázaním.

Teraz, keď sa blížia voľby (a aj napriek výslovnému zákazu vylepenému na mojej poštovej schránke, že si neprajem letáky) moja schránka dennodenne praská vo švíkoch letákmi kandidujúcich ľudí. Priznám sa, že ani ich nečítam, ale aspoň žiaci so základnej školy budú mať väčšie potešenie, lebo tento rok keď prídu, (tak ako každoročne ku mne pre papier do zberu), tak im ho odovzdám o nejaké to kilo navyše, lebo ani nestíham zberať a odkladať ešte aj tie letáky, ktoré vlastníci z môjho bloku poodhadzujú, či už po vestibule alebo vo výťahoch. (A keby ich aspoň nechali v celku, ale ešte mnohí ich najprv roztrhajú na malé kúsky a tak ich odhodia na zem). A to už ani nehovorím o tých porozhadzovaných na uliciach, či parkoviskách. No hreje ma dobrý pocit, že medzi tými letákmi nefiguruje moja fotografia s nejakým z mojich predvolebných sľubov.