kormidlo

Ťažko povedať, či za tým boli Kláriné „kopačky“, ktorými odmietla Robertovu lásku, ale Robert skutočne  minimálne dva a pol roka chodil ako pes s prebitou nohou, úplne bez duše a neustále si vyčítal tú svoju zbabelosť, že nedokázal v sebe premôcť ten neduh, a toto jeho trýznenie ho ešte viac ubíjalo a podporovalo jeho komplex menejcennosti.

Keď sa po nejakom čase s týmto Kláriným rozchodom ako tak zmieril, potom sám seba začal obhajovať myšlienkami, že možno to tak malo byť, a dobré, že to takto dopadlo. Začal si nahovárať, že keby sa ich vzťah začal utužovať a zavŕšil by sa manželstvom, tak Klára by určite (so svojou peknou postavou a tváričkou ako bábika), veľmi skoro našla chodníček ako ho môže podvádzať s nejakým milencom, prípadne aj viacerými… (Ironicky si neviem odpustiť ani takú teóriu, že v jej prípade to dopadlo pre ňu dobre, lebo ktovie či by prežila Robertove sexuálne hry, lebo po štyroch rokoch, čo iba sníval o nejakom vzťahu bol nadržaný ako býk. Aj mladá jalovica by mala čo robiť, aby prežila svoje pripustenie k býkovi, ktorý by takisto nemal aspoň štyri roky to k čomu ho viedli jeho hormóny)…

Možno to bolo Robertovi súdené, ale v jednej reštaurácii na tanečnej zábave si všimol, že pri jednom stole v spoločnosti o čosi staršieho manželského páru sedí mladá asi dvadsať ročná žena, vycítil, že aj by si išla rada zatancovať, lenže akosi o ňu nik neprejavil záujem. Robert dlho neotáľal a vyzval Alžbetu do tanca. (Alžbeta neoplývala výraznou krásou, skôr by sa dalo povedať, že patrila do kategórie tých škaredších žien, no v jej prípade sa ešte dalo hovoriť, že bola z tých škaredých tá najkrajšia. Práve Alžbetin vzhľad povzbudil Roberta k tomu, že sa zameral na dosiahnutie svojho cieľa. V duchu už kul plán, ktorý mu musí vyjsť a dostane ju až do postele).

Počas večera sa dôverne porozprávali o svojom dovtedajšom živote. Alžbeta sa Robertovi pochválila kde pracuje, aké má koníčky a hlavne nezabudla na vzdelanie, ktorým sa najviac pýšila. O svojom najväčšom koníčku rozprávala Robertovi takmer polhodiny. Doslova skladala ódy o tom, aká je to ušľachtilá činnosť a že ju to prenáramne baví. Jej koníčkom je vraj balet, ktorý miluje a naplno sa mu venuje, ba navštevuje aj baletnú školu. Aby Robert uveril tomu čo mu o balete narozprávala, tak počas ich spoločného tanca ho na krátku chvíľu nechala stáť uprostred parketu a začala sa pred nim na špičkách nôh vytáčať a poskakovať akoby bola v divadle na javisku. Snažila sa mu predviesť niektorý výňatok z Labutieho jazera. (Ostatné tanečné pári na parkete, ktoré sa museli vyhýbať tomu aby do nich nenarazila, tí si o nej určite museli pomyslieť, že tej žene preskočilo, no ale voľajako to zvládli)…

Keď sa jej Robert spýtal aké ma povolanie tvrdila, že je vyučená ako zdravotná sestra, ale, že popri zamestnaní diaľkovo študuje medicínu, lebo chce byť lekárkou. (Roberta toto jej vyjadrenie trochu zaskočilo, bolo mu totiž čudné, že prečo potom robí v jednej s prevádzok ako pomocná sila!? Alžbeta mu odvetila, že pracuje v nemocnici ako zdravotná sestra a svojej susede (prísediacej pri stole so svojim manželom), ktorá v spomenutej prevádzke robila vedúcu  chodieva iba vypomáhať, ako brigádnička.

Keď Robert porozprával Alžbete o sebe, kde pracuje a o svojich koníčkoch, Alžbeta okamžite oňho prejavila vyšší záujem a až do záverečnej hodiny sa už s nikým iným ako s Robertom nebavila…

Pochopiteľne Robert sa správal „ako ostrieľaný kozák a pozval Alžbetu na svoj „privát“.  Alžbeta mu typickou ženskou ostýchavosťou naznačila, že sa to nepatrí, ale tým, že bývala na opačnom konci mesta a už nemala žiadny spoj, ktorý by ju prepravil domov  tak Robertove pozvanie prijala. (Azda aj zámerne, lebo síce poriadne obmedzené, ale predsa len  nočné spoje premávali).

Samozrejme, že jeho pozvanie viedlo iba k jednému cieľu, mať Alžbetu čo najskôr vo svojej posteli… (a v celku to bolo aj pochopiteľné). Hoci Alžbeta nebola bohvie akou krásavicou, jej „zakrivený nos smerom nahor, do ktorého stačilo už iba napršať“ a nelichotivý pohľad jej šedo zelených oči, javiaci sa, ako pohľad najnebezpečnejšej šelmy, tak to nebol magnet, ktorý by mužov nejako zvlášť priťahoval, skôr naopak. Ešte aj ožran, ktorému by sa v tej noci nepodarilo nejakú babu uloviť a do cesty by mu prišla Alžbeta, tak s najväčšou pravdepodobnosťou by ho prešla  chuť rozdať si to s ňou v posteli, keby sa jej prizrel lepšie do tváre. (Počas celého večera sa o tanec s ňou pokúsil iba jej sused, aj to iba zo slušnosti, že na túto tanečnú zábavu ju pozvala jeho manželka.)

Na „priváte“ Alžbeta spočiatku odolávala Robertovej usilovnej dominancii vyjadreniami, že je ešte panna a že so žiadnym chlapom nemá v tejto oblasti  skúsenosti. Práve táto jej reakcia Roberta iba podnietila k vyššej iniciatíve, konečne mal na dosah ruky pannu, to, po čom mnoho rokov túžil a čomu sa nedalo (v danej chvíli) odolať…