Keď dospeli naše dcéry a „vyleteli z hniezda“ už som sa nedokázal z Vianoc a vianočného stromčeka tešiť tak, ako vtedy, keď sme ešte boli všetci pohromade.
Dnešné Vianoce budú pre mňa znovu tie naozajstné a budem ich prežívať s veľkou radosťou a už sa neviem dočkať, keď k nám prídu mladí s vnučkou.
Keď už pre nič iné, tak pre takéto milé stvorenie sa naozaj oplatí žiť a tešiť na tomto svete spolu s ňou zo života a vianočného stromčeka, ktorý len pre ňu už druhý deň prikrášľujem ako veľký presklený výklad niektorého obchodného centra.
Určite si včera moja polovička musela položiť otázku, čo sa to so mnou stalo, veď toľké roky som jej tvrdil, že vianočný stromček nepotrebujem a že ak jej chýba stromček, tak nech si ho sama ozdoby a zrazu taká zmena. (Pochopiteľne, dobre ona vie, že prečo tá náhla zmena.)
Dcérin manžel mal tento týždeň ranné smeny a tak ma dcéra poprosila aby som prišiel k ním s autom, že ešte potrebuje dokúpiť nejaké darčeky.
V hypermarkete si dcéra z toho obrovského výberu ani nevedela čo skôr vybrať a nevedela sa rozhodnúť, ktoré predmety, (či kvet) kúpiť a ktoré nechať tak, lebo všetky boli pekné a zároveň pre domácnosť aj užitočné. No nepochybujem o tom, že ak by bolo z čoho, tak ani kufor môjho auta by nám na tie darčeky nestačil a bolo by potrebné brať aj prívesný vozík lebo rada by ona všetkých obdariť…
Moja vnučka rýchlo zabudla na svoju mamu, (ktorá sa nám postupne strácala v uličkách medzi regálmi) nenápadne mi dala najavo svojou nespokojnosťou, že radšej by chcela tú nádheru v regáloch obdivovať v stoji a nie v mojom náručí.
Svojimi pokusmi o chôdzu sa zo dňa na deň zlepšuje a preto je ako na ihlách a už na kolenách, či v náruči dlho neobsedí. „Pýta sa“ na zem, aby mohla cupitať svojimi malými krôčikmi, no zatiaľ s oporou. (Ale týmto tempom, akým napreduje, tak typujem, že ešte 2-3 týždne a už nebude potrebné pridržiavať jej malé ručičky. Bude to „stíhačka“ a bude ju treba mať stále na očiach, aby sa niekde nestratila alebo, aby si nedajbože ublížila. (Veď to všetci poznáte, také malé šidlo sa vám dokáže stratiť z očú ani sa nenazdáte.)
Takto, ako na tejto fotografii bude zízať na môj vyčačkaný vianočný stromček a určite jej budem musieť dať do ruky jednu nerozbitnú vianočnú ozdobu, aby nemala snahu ťahať dole aj tie ostatné.
P.S. Všetkým ľuďom prajem šťastné a veselé prežitie vianočných sviatkov, aby ich prežili minimálne aspoň tak radostne ako ja spolu s mojou vnučkou.
Peťo, ďakujem za úprimné slová, ...
repres, ďakujem a ja tých znakov ...
... ;-) ..../toto je žmurknutie/ ...
Kormidlo krásny blog si napísal! ...
Ale niekedy aj to treba a človeka ...
Celá debata | RSS tejto debaty