kormidlo

Julian Assange sa dnes dožíva 48 rokov. Tieto narodeniny neoslávi na ekvádorskej ambasáde, ale za múrmi väznice. Tu strávi najbližší rok za porušenie podmienok prepustenia do domáceho väzenia v roku 2012, keď sa uchýlil na ekvádorskú ambasádu. Trest si odpykáva v neslávne známej Belmarshskej väznici – najprísnejšie stráženej väznici v Británii, ktorú prezývajú britské Guanatánamo. Do tohto zariadenia sú umiestňovaní tí najťažší zločinci – sérioví vrahovia, pedofili, násilníci, islamskí radikáli, teroristi či sexuálni delikventi.

Napriek vyhláseniu ekvádorského prezidenta Lenína Morena pred tým, ako vydal povolenie britským úradom vstúpiť na ekvádorské veľvyslanectvo v Londýne, že Assange nebude vydaný do Spojených štátov, pred cca 2 týždňami podpísal britský minister vnútra Sajid Javid súhlas s jeho vydaním do USA. Teraz v tejto veci budú rozhodovať britské súdy a hlavné pojednávanie je naplánované na február budúceho roku.

Za austrálskeho novinára sa už postavili osobnosti ako filozof Slavoj Žižek, držiteľka Nobelovej ceny mieru Maired Maguire, grécky exminister financií Yanňnis Varoufakis, držitelia Pulitzerovej ceny Chris Hedges a Alice Walker, režiséri Oliver Stone, Ken Loach či herečka Pamela Anderson. Vo Fronte ľavicovej mládeže sme sa rozhodli zapojiť sa do kampane proti jeho vydaniu do Spojených štátov a usporiadať zhromaždenie na podporu väzneného aktivistu. Vo štvrtok 11. júla sa o 17.30 stretneme pred veľvyslanectvom Spojených štátov v Bratislave a slušne vyjadríme svoj nesúhlas ako s jeho väznením, tak aj so snahou Washingtonu dostať ho na svoje územie.

Assange bol na ambasáde celých sedem rokov. To je doba, počas ktorej napríklad vyštudovala vysokú školu celá jedna generácia mladých ľudí… nerobím si ilúzie, že by väčšina verejnosti poznala Assangeov prípad.

Môžete byť nápomocní pritom, keď sa pokúsime prelomiť pokrytecké ticho mainstreamových médií a mimovládnych organizácií, ktoré kričia pri perzekvovaní novinárov v Rusku, alebo v Číne, no zahanbujúco mlčia, keď sa treba postaviť na obranu novinárov na Ukrajine či v západnom svete.

Stručné zhrnutie kauzy Wikileaks:
– v roku 2006 založil austrálsky programátor Julian Assange portál, na ktorom začal zverejňovať citlivé dokumenty hacknuté zo systémov amerických úradov
– v roku 2010 zverejnil video, zachytávajúce americký letecký útok, pri ktorom zahynulo niekoľko civilistov, vrátane spolupracovníkov agentúry REUTERS
– v rovnakom roku zverejnil 400 000 dokumentov usvedčujúcich americkú armádu a jej spojencov z vojnových zločinov v Afganistane, ale predovšetkým v Iraku. Na zozname zločinov sú vraždy civilistov, znásilňovanie žien, okamžité popravy bez súdu, mučenie vo väzeniach (napr. na Guántaname) formou elektrošokov atď.
– v novembri 2010 zverejnil 250 000 diplomatických depeší amerických ambasád po celom svete. Tie usvedčovali USA napr. zo:
a) špionaže amerických diplomatov proti vedeniu OSN
b) snahy pomstiť sa EÚ za odmietanie GMO potravín
c) využívanie ambasád na špionážne účely
Okrem toho sú depeše z jednotlivých krajín poučnou sondou do domáceho diania očami amerických diplomatov. Depeše zo Slovenska napr. hovoria o predaji zbraní do zahraničia, korupcii, ale obsahujú napr. aj nárek Roberta Fica na stretnutí na ambasáde USA v Bratislave, nad tým, že nevyšla veľká koalícia Smeru a SDKÚ.
– niekoľko dní na to, koncom novembra 2010, začal po Assngeovi pátrať Interpol pre obvinenie zo znásilnenia vo Švédsku. Obvinenie ho zastihlo v Británii, kde sa aj dostavil na výsluch, po ktorom ho zatkli. Dva roky Assange žil v Londýne síce na slobode, no pod prísnym dohľadom, keďže ho úrady prepustili na kauciu
– zároveň hrozilo obvinenie v USA za zverejnenie kompromitujúcich materiálov a jeho vydanie do štátov, kde by mu v krajnom prípade hrozil trest smrti
– preto Assange porušil podmienky prepustenia na kauciu a uchýlil sa na ambasádu Ekvádoru, kde bol prezidentom ľavicový politik Rafael Correa. Tu prežil v mimoriadne skromných podmienkach sedem rokov, počas ktorých vo Švédsku obvinenie najprv prekvalifikovali zo „znásilnenia“ na „nechránený styk“ a neskôr zastavili. Počas tohto obdobia USA „omylom“ zverejnili obžalobu voči Assangeovi, podporu mu vyjadrilo niekoľko osobností (Noam Chomsky, Pamela Anderson, Edward Snowden, Lady Gaga, Oliver Stone, Vivienne Westwood…), získal ekvádorské občianstvo a zmena nastala aj na čele Ekvádoru: Rafaela Correu vystriedal jeho viceprezident Lenín Moreno.
– Assange v tomto období pokračoval v zverejňovaní citlivých dokumentov, napr. o sledovaní obyvateľstva v Rusku či o korupcii v Ekvádore, ktorá siahala až k prezidentovi Morenovi, ktorý po nástupe k moci otočil zahraničnopolitický kurz krajiny na USA
– V tomto období začalo ekvádorské vedenie obviňovať Assangea z „porušovania podmienok pobytu“ a následne ho odpojili od internetu a zakázali návštevy
Tereza Spencerová píše, že Ekvádor žiadal MMF o pôžičku, ktorú USA podmienili zrušením azylu Assangeovi, k čomu aj došlo
Momentálne Assange čaká na rozhodnutie Veľkej Británie či ho do štátov vydá, alebo nie. Assange, ktorého činnosť ocenil rad mimovládnych organizácii, ktorý bol v posledných rokoch sústavne navrhovaný na Nobelovu cenu mieru a vďaka ktorému vyplávali na povrch americké svinstvá, o ktorých verejnosť len tušila je dnes vystavený hrozbe dlhoročného žalára. V tom lepšom prípade.
Som presvedčený o tom, že ak by sa Asange zameral na zverejňovanie dokumentov týkajúcich sa Ruska alebo Číny, tak by bol označovaný za špičku novinárskej investigatívy. Assange si ale dovolil stúpiť na otlaky aj Američanom, a tak sme svedkami toho, ako dnešný svet funguje podľa dvojitého metra – keď investigatívec je označovaný za teroristu, teroristi za bojovníkov za slobodu a sloboda je len slovom pokrytecky ohýbaným podľa záujmov mocných.