Vážnejšie som sa zamyslel nad situáciou, ktorá u nás nastala v posledných mesiacoch. Herci nás vyzývajú na tribúnach niektorých miest, aby sme išli protestovať do ulíc..
Spomenul som si na príhodu, ktorá podľa môjho názoru s vašim makaním na pracoviskách až príliš súvisí. Príhodu porozprával herec Jozef Vajda – tzv. celebrita – v zábavnej relácii Nikto nie je dokonalý…
Poznámku tzv. celebrita o Jozefovi Vajdovi som uviedol preto, že takých celebrít má naša krajina plnú „špajzu“. Podobne je to aj v mnohých domácnostiach, že mnohé slovenské tetky majú vo svojich domácnostiach svoje špajzy resp. komory preplnené rôznymi zaváraninami a držia ich tam v nádejí, že sa k nim dostavia ich deti, prípadne vnuci…, Takéto tety začleňujem do troch skupín. Prvá skupina: sú tety, ktoré sa svojich deti a pripadne vnukov dočkajú raz začas. Druhá skupina: rodičov navštívia raz za 10 – 20 rokov. Tretia skupina: tie tety sa – v mnohých prípadoch to tak býva – svojich deti, či vnukov nedočkajú nikdy.
K tej tretej skupine už len dodatok: ich synovia a dcéry, prípadne vnuci a vnučky prídu až vtedy, keď dostanú úradnú výzvu, že ich treba pochovať. (Poniektorí idú len z povinnosti, hlavne kvôli dedičstvu). A sú aj takí, že idú pochovať svojich rodičov len preto, aby ich občania celej obce neohovárali, že svojich rodičov ani slušne nepochovali – lebo keď už nič iné, tak ich rodičia si toto skutočne nezaslúžili. 🙁
Myslím si, že príčinou takého stavu bol nedostatočný počet pracovných príležitosti, no najväčší dôvod, kvôli ktorému mnohí Slováci odišli za prácou do zahraničia, bol ten, že nemienili pracovať – tu na Slovensku – za nízke mzdy z ktorých boli mnohé len o niečo málo vyššie ako bola resp. ešte je minimálna mzda.
Ale vrátim sa k tej príhode Jozefa Vajdu: veľmi rád som sa pozeral na zábavnú reláciu Nikto nie je dokonalý – v jednej z nich bol hosťom aj Jozef Vajda a príhoda, ktorú tam v debate – medzi iným – rozpovedal moderátorom relácie, ale hlavne pre televíznych divákov mi dodnes rezonuje v ušiach, ako keby som to počul iba nedávno.
Začal tým, že bol v Turecku pri mori a myslel si, že ho tam nikto nemohol poznať lebo tam nebolo veľa Slovákov a boli tam sami cudzinci, tak si odtypoval, že nikto nehovorí po česky ani po slovensky a tak si ráno chodieval na pláž zaplávať a zabehať, a po tom výkone prišiel k sprche a tam taký fúzatý, čierny, ale úplne čierny – evidentný Turek s takou hadicou čistil tu sprchu a on tým pádom, že vedel, že mu nikto nemôže rozumieť, tak si tam spieval „Ty debil turecký, keby si Ty vedel ako mne je dobre, ja sa cítim súper a Ty tu musíš makať, a takto si spieval a osprchoval sa, keď odchádzal tak „Turek“ hovoril naschledonou pane Vajdo“ – toľko hercov príbeh. Dokážem pochopiť, že ľudia sa potrebujú aj zabávať a hlavne vtedy ak sa jedná o zábavnú reláciu, ale pozastavil som sa nad tým, či si bol herec Vajda v danej chvíli skutočne vedomí toho, že aj keď sa ľudia z jeho príbehu smiali, že význam jeho prednesu sa dal vyložiť aj tak, že ak takto o tom „Turkovi“ uvažoval a ešte to aj spieval, tak on si tým pádom neváži ani iných ľudí – mám na mysli tých, ktorí podľa neho pracujú iba na podradných miestach…
No nie všetci ľudia môžu byť herci, niekto musí aj také práce vykonávať, ale podľa toho ako to herec podal, tak to naozaj vyznelo, že taký ľudia sú uňho iba spodina. Veď najlepšie to potvrdzujú tieto jeho slová: „Ty debil turecký, keby si Ty vedel ako mne je dobre, ja sa cítim súper a Ty tu musíš makať“
A takýto ľudia – herci – nás vyzývajú, aby sme išli protestovať do ulíc..
Celá debata | RSS tejto debaty