kormidlo

Ale rozhodol som sa položiť vám (čitateľom) takto verejne otázku ako by ste to riešili ak by ste boli na mojom mieste?

Už som sa na mojom blogu zopárkrát zmienil o tom, že robím predsedu samosprávy vo vežiaku v ktorom bývam.

Teraz nastala takáto situácia: už takmer dva roky mi jedna vlastníčka bytu píli uši, (zhodou okolnosti moja suseda) aby som dal urobiť chodník – skratku –  k bloku smerom k parkovisku.

V žiadnom prípade jej nechcem krivdiť, lebo javí sa veľmi rozumnou ženou a na domových  schôdzach často prichádza s dobrými nápadmi, ale táto jej požiadavka ma už začala poriadne vytáčať.

Dokážem ju síce pochopiť, lebo má takmer dospelého syna, ale je invalid od narodenia (neviem jeho presnú diagnózu, no má ochrnuté celé telo a je odkázaný na lôžko) a ona ho vozieva do zariadenia pre takto postihnutých ľudí, takže viem, že ak má na rukách prenášať minimálne 45 kilogramového syna z parkoviska do bloku, tak každá skratka je pre ňu prínosom a úľavou. Ale skratka cez trávnik už praktický zopár rokov je, lenže je to iba vyšliapaný chodník a ak je nepriaznivé počasie, tak je tam samozrejme blato. S jej návrhom som pochopiteľne (z týchto dôvodov) súhlasil, ale keď mi začala navrhovať, že mám zvolať brigádu a že vlastníci mi s tým pomôžu, tak som začal argumentovať tým, že to iba ona má túto požiadavku a okrem nej sa na tej brigáde stopercentne nik iný nezúčastní, lebo všetci sa vyhovoria na to, že im ten chodník nechýba. (Veď nakoniec klasický vyasfaltovaný chodník ku bloku máme a tým dodatočným by sa vytvorila skratka cca. o 10 metrov.)

Moja suseda, keď videla, že u mňa s týmto argumentom nepochodí, tak ma začala presviedčať, aby som zvolal domovú schôdzu a že vlastníci jej návrh – aby sa uvoľnili peniaze na urobenie chodníka – odsúhlasia, lebo ho aj tak budú potom všetci využívať. No toto ma už mierne napálilo, lebo na bloku máme ešte dosť problémov, ktoré treba riešiť, ale vo fonde už prebytočných zdrojov nieto, takže som jej jasne a zreteľne vysvetlil, že vlastníci bytov mi to neschvália a skôr ma budú tlačiť k tomu aby som dal zatepliť blok. Pochopiteľne kým ona nemala svoju vlastnú požiadavku, tak bolo všetko v naprostom poriadku a mnohé veci, ktoré som dal v bloku porobiť, tak ešte aj ona kritizovala, že sa to robiť nemuselo, ale ako náhle som začal krútiť nosom a bránil som sa jej návrhu, tak už bol oheň na streche. (Aby ste boli v obraze, ona v našom vežiaku nebýva od samého začiatku, byt si kúpila od predošlého majiteľa zhruba pred šiestimi rokmi.)

Som taký človek, že ak niektoré veci viem urobiť sám, tak ich aj urobím, (preto teraz keď zmizol sneh a povolili mrazy) a preto som sa včera rozhodol, že aby nás to nič nestálo, tak ten chodník urobím sám. Totiž ešte za bývalého režimu, keď sme začali bývať v našom vežiaku, tak sme si svojpomocne vyložili betónovými kockami chodník popri múre paneláku aby sme mali bližšie k autobusovej zástavke a ako sami dobre viete, že v tých časoch keď mesto robilo chodníky, tak materiál tj. spomenuté betónové kocky boli navezené v podstatne vyššom počte (možno aj z dôvodu, že sa vedelo, že mnohé z nich nakoniec skončia niektorým majiteľom domov a chát na ich pozemkoch :-D) a tak sme aj my vtedy z jednej takejto kopy nanosili o čosi viac týchto kociek a tie, čo zostali sme už iba rozložili popri vyasfaltovanom chodníku. Takže praktický ani som nepotreboval zháňať materiál na tú skratku.

Včera, keď som v tom blate začal kopať aby som mohol tie betónové kocky (45 x 45 x 10 cm) vkladať do zeme, tak tie podmienky neboli vôbec dobré a bol som rád, že sa mi podarilo aspoň jednu usadiť, ale počas tých dvoch hodín, čo som tam strávil, tak popri mne prešla minimálne jedna tretina našich vlastníkov bytov a všetci si dobreže neťukali na čelo, že načo sa s takým niečím mordujem. Nechcel som im prezradiť meno navrhovateľky, tak som im iba vysvetlil, že to nerobím z vlastného popudu, ale dnes, keď som v tej práci pokračoval, tak zhodou okolnosti popri mne prechádzala iniciátorka tohto návrhu a po pozdrave hneď povedala: tak predsa sa to robí?! Odpovedal som jej: že mal som aj iné východisko? Hneď sa vyhovorila, že mal som zvolať brigádu. Tak som sa iba zasmial a argumentoval som tým, že možno ani jej manžel by mi neprišiel pomôcť a nie aby mi prišli pomôcť ostatní. No najviac ma dožralo, keď ma začala poúčať, že tú prvú betónovú kocku som nemal zapustiť do zeme tak hlboko, lebo sa na tom chodníku bude vytvárať takisto blato. A toto už bol naozaj vrchol. Povedal som jej: tak nie dosť, že robím chodník bez povolenia, (že ma za to ešte budú môcť stíhať a že ak by som urobil chodník prevýšený – prečnievajúci – a ak by si niekto pri podknuti zlomil nohu, tak by som mu musel hradiť nemocenské), tak vy ma ešte kritizujete? Tak zlatá moja, poskytnem vám náradie a láskavo si to aj s manželom urobte sami!…