kormidlo

Prvý krát v živote som bol svedkom toho, že aj sudcovia a advokáti boli bezmocní, keď ich vrátnik nechcel vpustiť do budovy bez občianskeho preukazu.

Blížil som sa ku košickej väznici, na parkovisku v blízkosti budovy vystúpil z jedného auta pán v mojich rokoch a vybral sa iba v obleku bez kabáta a s fasciklom v ruke ku vchodu do budovy. Na vrátnici si dozorca väznice, (ktorý mal práve službu) vypýtal od tohto pána občiansky preukaz, lenže ten zrazu zistil, že ho zabudol vo svojej kancelárii a že má so sebou iba vodičský preukaz, ktorý tomu dozorcovi automaticky ponúkal ako náhradu za občiansky preukaz, ale ten mu nekompromisne odvetil, že bez občianskeho alebo pasu ho nemôže vpustiť dnu. Tento pán (očividne nazlostený) sa začal vyhovárať, že už na neho čakajú ako na obhajcu odsúdeného a že už aj tak mešká. No dozorca trval na svojom, že bohužiaľ taký príkaz ma od riaditeľa väznice a on tento predpis jednoznačne nemôže porušiť. Obhajca nervózne prestupujúc z nohy na nohu vybral z vrecka mobil a volal niektorému zo svojich podriadených aby mu doniesol z jeho kancelárie občiansky preukaz. Tým, že mal naponáhlo tak predsa len znovu začal presviedčať dozorcu, ale už aj vyhrážaním, že on toto len tak nenechá a urobí okolo toho poriadny cirkus. Preto mu dozorca znovu vysvetlil, že on predsa nepôjde proti svojmu nadriadenému, veď nechce prísť o miesto.

Mne to nedalo a na adresu tohto obhajcu som povedal poznámku, že takto si uplietli bič sami na seba tými zbytočnými byrokratickými predpismi. No o chvíľu nato sa za mojim chrbtom ozvala jedná pani, že už vidí, že aj ona bude mať podobný problém lebo jej skončila platnosť občianskeho preukazu, no v ruke držala (náhradný) preukaz a potvrdenie, ktoré ju dočasne oprávňovalo v jej identifikácii (kým bude mať vystavený nový občiansky preukaz).

No, jej predpoveď sa do bodky naplnila. Takisto nepochodila ako ten Judr. pred ňou. Aj jej kolega, (ktorý už medzi tým prešiel za bezpečnostné zariadenie) presviedčal dozorcu, že obaja idú k prípadu. Keď videli, že nič nepomáha, (lebo ani pas nemala pri sebe), tak poprosili dozorcu aby zavolal riaditeľovi a vysvetlil mu, že je to naliehavé. Dozorca po krátkom rozhovore s riaditeľom odovzdal telefón pani doktorke práv a z ich rozhovoru nakoniec vysvitlo, že sa pán riaditeľ nechal obmäkčiť.

Ja som to nakoniec pani doktorke takto skomentoval, že v každej inej demokratickej krajine by v takomto prípade celkom určite postačil aj vodičský preukaz, alebo také potvrdenie z polície ako mala ona, ale bohužiaľ na Slovensku je všetko inak, jednoducho povedané v našej krajine musí byť všetko komplikovanejšie a postavené na hlavu aby byrokrati jednoznačne mohli dokázať svoju moc, že predsa sú tu oni od toho aby tu bol poriadok. To, že tými svojimi nariadeniami nám občanom zbytočne zvyšujú tlak, tak to ich už vonkoncom netrápi. Veď prečo by nás nemohli poriadne vytáčať? Veď škodoradosť je u mnohých najväčšia cnosť.