kormidlo

Po babičke sme so sestrou zdedili rodinný dom v jednej hladovej  doline niekde na juhu stredného Slovenska. Chodievali sme tam zriedka – len dva razy ročne, na jar a na jeseň. Ako to už v takých hladových dolinách býva, z dôvodu nízkych cien nehnuteľností sa tam často  sťahujú niektorí neprispôsobiví spoluobčania z väčších miest, ktorí za  odstupné predali svoje už „vybývané“ byty, čo dostali od štátu zadarmo  a kúpili si za ne na vidieku lacné bývanie. A so sebou si prinášajú i  svoj obľúbený spôsob života, spojený s hlukom a špinou, pre ktorý však väčšinová časť spoločnosti nemá pochopenie a v dôsledku ktorého v blízkosti ich bydlísk prudko klesá cena priľahlých nehnuteľností.
Aj v babičkinej rodnej dedinke došlo k takémuto sťahovaciemu procesu z  „vybývaného“ bytu vo väčšom meste a niekoľko desiatok metrov od nášho  domu sa v jednej lacnej chalúpke na spadnutie, bez vody a elektriny,  zabývalo niekoľko neprispôsobivých spoluobčanov a začalo si jej okolie  okrášľovať narastajúcimi hromadami odpadkov. V dovtedy tichej,  pokojnej, ospalej a kľudnej dedinke sa odrazu objavili bitky, výtržnosti, konflikty, nočný hluk a drobné krádeže, vidiecka idyla  zrazu skončila.
Zanedlho nato na jeseň na Pamiatku zosnulých sme opäť šli na hroby do otcovej rodnej dediny. Chcel som aj skontrolovať elektromer, pretože  rozvodné závody mi poslali neuveriteľne vysokú faktúru a bol som si  istý, že spravili chybu pri odpočte. Po príchode do domu neskoro večer  sme si všimli, že susedia spoluobčania už majú zavedenú elektrinu. Vo  všetkých miestnostiach domčeku i na dvore sa svietilo, televízor  bežal, rádio vyhrávalo, reproduktory duneli na celú ulicu… – všetky  elektrospotrebiče naplno pracovali, ako keby spoluobčania elektrinu mali zadarmo. Na svojom dvore som sa o niečo potkol. Posvietil som si baterkou – a našiel som kábel „dvojlinku“, ktorý sa tiahol z mojej  vonkajšej zásuvky 230 V na dvore, kde bol len tak odizolovanými  koncami vodičov zastrčený, cez burinu a žihľavu za plotom niekam  smerom ku chalúpke spoluobčanov…
Rozzúrený som vytrhol kábel zo zásuvky a mojou prvou myšlienkou bolo  rozbehnúť sa spraviť s celou tou rozvetvenou rodinou spoluobčanov poriadok. Ale aj keby som bol špecialistom v ázijských bojových  umeniach a bol schopný si poradiť holými rukami s početnou prevahou odborníkov na boj zblízka s roztočenou britvou na gumičke, myšlienka na moje automatické vyhlásenie vyšetrujúcimi orgánmi alebo médiami za  zarytého odporného rasistu napadajúceho dobráckych nevinných  spoluobčanov ma od toho zámeru okamžite odradila. Hlásenie krádeže  elektriny policajtom by bol holý nezmysel. Škoda nepresiahla limit,  nad ktorý by šlo o trestný čin, mohlo by ísť len o priestupok a  prípadnú pokutu by aj tak páchatelia (nikdy nezamestnaní profesionálni poberači sociálnych dávok) nemali z čoho zaplatiť. Spôsobenú škodu by  mi tiež nikdy neuhradili, po mojom odchode by bol kábel samozrejme  znovu okamžite zapojený na svoje pôvodné miesto a musel by som preto  automaticky účty za elektrinu za nich platiť i ďalej. Ak by vonkajšia  zásuvka nebola pod napätím, pripojili by sa priamo za elektromerom. No  a dať si elektromer demontovať a nechávať tak dom bez elektriny a  zapnutého alarmu sa mi pri takomto susedstve naozaj nechcelo.
Osvietila ma však prekrásna spásonosná elegantná  myšlienka, ako definitívne odnaučiť susedov spoluobčanov mi tú  elektrinu kradnúť a nestať sa pri tom rasistom.
Vlastním malú zváračku na jednu alebo 2  fázy a podľa potreby (ak nie je k dispozícii zásuvka na trojfázový  prúd) si do zásuvky na „svetelný“ prúd pridám druhú fázu (na 2 fázy a  1 nulák stačí obyčajná trojkolíková zásuvka), aj keď to odporuje  príslušným elektrotechnickým normám. A tak teda ako oprávnená osoba s  elektrotechnickým vzdelaním podľa Vyhlášky 74, § 22, som vo svojom  vlastnom dome, vo svojej vlastnej rozvodnej skrinke vzájomne prehodil  2 drôty (nulák a jednu fázu) a do svojej vlastnej zásuvky na svojom  vlastnom dvore som tým pustil združené napätie 400 V, ako keby som sa  práve chystal zvárať…

Takže v podstate som vlastne prejavil  sociálne cítenie – namiesto očakávaných ukradnutých 230 V som ich  sponzoroval dokonca 400 V. Len som tam nedal reklamný leták „Akciová BOMBA! 73% zdarma naviac!“

Na druhý deň už za tmy som odišiel z domu. Za križovatkou som  zastavil, vystúpil z auta, nenápadne som sa pešo vrátil do domu a  spoza okna som pozoroval, čo sa bude diať ďalej. Zanedlho z chalúpky  vykĺzla tmavá postava, s dvojlinkou v ruke preskočila plot a vliezla  mi do dvora, kde opäť zapojila kábel do zásuvky…
Svetlá v chalúpke jasne zažiarili ako výbuch supernovy v neďalekej  galaxii, televízor blikol intenzívnym modrastým svetlom ako zváračka  na stavbe a zhasol, rádio i reproduktory začali zrazu revať ako na  diskotéke, aby už o niekoľko sekúnd definitívne stíchli,… A po  mnohých dňoch nikdy nekončiaceho sa hluku sa v dedine konečne  rozhostilo hlboké hrobové večerné ospalé ticho, úplne rovnaké, aké tam  bývalo pred prisťahovaním sa spoluobčanov…
Združené napätie som v zásuvke na dvore ponechal trvale zapnuté,  akoby som chcel na dvore zvárať trvale. Po čase, keď som otcovu rodnú  dedinku opäť navštívil, mi hromada spálených rádií, televízorov,  satelitných prijímačov a magnetofónov na neodmysliteľnom neustále sa  rozrastajúcom smetisku pred chalúpkou prezradila, že spoluobčania to  ešte veľmi dlho nevzdali a elektrinu sa mi neochvejne pokúšali kradnúť  znovu a znovu až kým im už nezostal ani jeden funkčný elektrospotrebič.

A tak som teda  niekoľko našich spoluobčanov úspešne odnaučil kradnúť mi elektrinu a  napriek tomu som sa nestal rasistom.
P.S. Trvalo mi viac než rok, kým sa mi ten krásny murovaný trojizbový  rodinný dom po babičke, v strede dediny, s veľkým dvorom a prekrásnou  záhradou, konečne podarilo predať. Hlboko pod úradný odhad. Za 180 tis  Sk.

Dodatok: ak by chcel niekto reagovať priamo na moju osobu, tak ho vopred vyvádzam z omylu, toto sa totiž nestalo mne osobne, ale poslal mi to emailom jeden z mojich priateľov.