kormidlo

Pochopiteľne tým nemám na mysli milionárov a miliardárov lebo o tých sa už on postaral, majú veľa a budú mať ešte viac.

No chcem poukázať na bežných občanov ako sa budú musieť „konečne“ postupne učiť, že zbytočné plytvanie, či už vodou, elektrinou alebo plynom sa skutočne nevypláca.

Uvediem zopár príkladov ako to chodí, prípadne ako to bolo ešte v nie tak dávnej dobe. Mnohí občania to brali ako samozrejmosť (lebo spomenuté energické, či energetické zdroje boli dodávané za nízke ceny) a v niektorých prípadoch sa až nehorázne s týmito zdrojmi plytvalo. V živej pamäti mám pred očami obraz ako na našom sídlisku zhruba pred 15 rokmi si jeden nájomca z neďalekého bloku zaumienil to, že na asfaltovom basketbalovom ihrisku vedľa ich bloku urobí klzisko pre svojich synov, ale samozrejme aj pre každého kto bude mať záujem sa tam korčuľovať. No realita bola taká, že väčšinu času na tom ľade trávil on so svojimi priateľmi tým, že tam hrávali hokej. Ale to, čo chcem povedať súvisí so šetrením, totiž ten pán natiahol hydrantovú hadicu z ich vchodu a zo spoločných priestorov púšťal hektolitre vody na spomenuté klzisko. Už vidím tie reakcie vlastníkov bytov z jeho vchodu, ak by si tento pán niečo také dovolil urobiť teraz. Jednoducho povedané ani by sa to neodvážil urobiť.

Druhý príklad uvediem priamo z nášho vežiaka. Tým, že dlhé roky som robil domového dôverníka a teraz predsedu samosprávy, tak mám dostatok skúsenosti ako to chodí v podstate vo všeobecnosti takmer vo všetkých samosprávach. Zhruba pred 9 rokmi ma vlastníci bytov dotlačili k tomu aby som dal urobiť na vchodové dvere čipové zariadenie na otváranie vchodových dverí, že si vraj všetci jednorázovo zakúpia čípi  (1kus/180,- Sk a nebude problém so zámkom a kľúčmi, večne nám totiž nejakí debili strkali do zámkou zápalky). Lenže keď prišlo na lámanie chleba, viacerí začali vymýšľať, že oni čípi nechcú aby som im dal urobiť aj kľúče (fabkový zámok totiž aj tak bol naďalej vo dverách aby sa dali dvere otvárať v prípade poruchy čipového zariadenia), bolo to pochopiteľné, veď keď sa už má platiť z vlastného vrecka, tak to už je veľký problém.

Nemám nič voči modernizácii a novej technike, pokiaľ je to také, že s tým nie sú takmer každú chvíľu voľajaké problémy, ale toto naše čipové zariadenie malo už minimálne 4 krát pomerne závažnú poruchu a oprava tohto zariadenia nám z fondu odčerpala vyše 10 000,- Sk.

Tých príkladov by som tu dokázal uviesť ešte dosť, ale viem, že ak je článok veľmi dlhý, tak to čitateľov odrádza od čítania, ale napr. aj o elektrine o jej spotrebe a o vode takisto by som tu mohol toho veľa uviesť, no ale ako som to už naznačil v titulku terajšie Miklošove zdražovanie konečne prinúti Slovákov šetriť všade kde sa len dá. Pochopiteľne, že ma to v žiadnom prípade neteší, lebo Mikloš ak by chcel naozaj naplniť štátnu kasu seriózne, tak by to urobil takým spôsobom ako to modráci sľubovali pred voľbami nie len terajšími, ale aj pred rokom 1999. V takom prípade verím tomu, že by ich občania volili minimálne aj ďalších 20 rokov, lenže toto, čo robia teraz, tak (s najväčšou pravdepodobnosťou) v najbližších voľbách dopadnú tak ako Mečiar.

Snáď na záver by som predsa len uviedol príklad o plytvaní s elektrinou a to tiež z nášho vežiaku: tým, že v minulosti večne poniektorí podkladali zápalkami vypínače svetiel v spoločných priestoroch alebo aj ničili samotné vypínače, tak som to dal  prerobiť, tak aby sa osvetlenie v spoločných priestoroch zapínalo fotobunkovým  systémom. Stálo nás to nie málo peňazí, ale ako jednorazová investícia splnila svoj účel, no až na jednu výnimku a tou sú tie naše slovenské „kvalitné žiarovky“. Totiž odvtedy nestačím vymieňať vyhorené žiarovky, lebo tým častým zapínaním a vypínaním sa ich vlákenka veľmi rýchlo prepália.

Osobne by som nemal nič proti tomu pokiaľ by zdraželi iba cigarety a alkohol, hoci aj o 300 %, aspoň by sa znížil stav vážnych ochorení mnohých občanov.

Viem, že sa nájdu takí, čo povedia dobre, ale takto bude mnoho ďalších nezamestnaných ľudí. K tomu by som v takom prípade už len dodal toľko, že jednotné roľnícke družstvá, či štátne majetky sa už na našom území takmer všetky rozpadli a to „vďaka našej slovenskej špecialite“, ktorou je rozkrádanie. Ale ornej pôdy je u nás ešte stále neúrekom, takže  tá nezamestnanosť by sa dala veľmi ľahko využiť a nemuseli by sme platiť nehorázne ceny za potraviny a ovocie z dovozu, lebo by sme si to takto vypestovali my sami.