Prečítal som si článok v ktorom jeho autor hneď v úvode napísal „Ak prezidentku nezaujímajú názory občanov Slovenska, prezidentka nezaujíma mňa.“
Pani prezidentke vyčíta, že: Hlava štátu vyhlásila „Mňa nezaujíma 5.5 milióna názorov na to, ako máme riešiť pandémiu.“ On napísal, ak ju nezaujíma tých päť a pol milióna občanov, tak, ani jeho „nezaujímajú názory pani prezidentky na to, ako riešiť súčasný marazmus v slovenskej spoločnosti, ktorý ona takto iniciatívne priživuje urážkami občanov. Nie sme poddaní, sme voliči! Dokonca, aj jej voliči, lebo nepredpokladám, že ju zvolili Eskimáci.“
Priznám sa, nechce sa mi jeho názory napísať tak, aby to nevyznelo ako plagiátorstvo, preto jeho celé vyjadrenie radšej odcitujem. (Blíži sa štedrý večer, takže nerád by som si pohneval manželku tým, že namiesto toho, aby som si sadol k prestretému stolu, tak budem písať blog). Takže pokračujem v citácii jeho názorov: „Akýsi zvláštny jav nastáva na našom, opakujem, našom, nie ich Slovensku. Hoci – robia všetko pre to, aby to vyzeralo tak, že je nimi sprivatizované a nás do toho nič. Viac ako sprivatizované – ukradnuté, unesené, znásilnené, zneuctené. Nimi. Urobili si zo Slovenska a všetkých nás predajnú slečnu. Na jedno však zabudli – aj tie majú svoju hrdosť a aj tie vedia, kedy je toho už dosť.“
Čo sa začalo diať
„Vzdávajú to. Doteraz nám (napríklad na sociálnych sieťach) nadávali do hoaxerov, hejterov, antivaxerov, dezolátov a opíc. A keď pohár trpezlivosti pretiekol a mlčanlivé (ne)reakcie na takýto prístup sme zamenili za ohradenie sa, zrazu vyplakávajú, ako sa na nich útočí, ako ich to znechucuje, ako oni trpia a ako oni musia preto opúšťať svet sociálnych sietí. Chudáčikovia, zrazu sa vyhlasujú za obete vlastnej nenávisti. A bohorovnosti. Verím, že keď ten komunikačný svet opustia, nastane na ňom príjemný pokoj. Konečne prestane súdenie a posudzovanie z ich strany, ich vyvyšovanie sa nad plebs, ich káranie, poučovanie, pseudomoralizovanie a prestanú aj ich rozsudky, tak podobné tým boľševickým z päťdesiatych rokov. Samozvaní „najdokonalejší“ zrazu zistili, že je tu aj čosi ako verejná mienka, ktorú nezvrátia ani nalievaním obrovských finančných injekcií do propagandy hlavného mediálneho prúdu. Ani urážkami z prezidentského paláca, ktoré sú už dávno za hranicou momentu, keď by hlava štátu mala podať demisiu.“
Moralizátori všetkých krajín sa spojili… a húfne utekajú
„Jeden nám na sieťach úplne s „plezírom“ vynadal do antivaxerských svíň a zrazu o pár dní srdcervúco vyplakáva v bulvári, že musí vypnúť internet, lebo tie urážky na jeho osobu nezvláda. My ich máme zvládať asi automaticky, priebežne. To sa od nás čaká. To sa nám povoľuje. A iba to sa nám toleruje. Proste, urážky majú tiecť iba jedným smerom. Tak to má byť, súdruhovia, tak je to správne! Tvrdila tragikomická lampasácka figúrka v diele Černí baroni. A osvojili si to tí, ktorí si okrem štátu sprivatizovali aj autorské práva na poučovanie, karhanie, nadávanie, moralizovanie a tak, už som to predsa písal vyššie. Ako tá samosudkyňa, ktorá tiež najnovšie zdrhá spod paľby verejnej a opodstatnenej kritiky s tým, že to nezvláda. Koľkým už ona a jej podobní a podobné zničili životy, kariéru, živobytie?“
Prezidentka sa sťažuje, že žije v krajine, ktorej nerozumie
„No tak nech v nej nežije a nekarhá za to nás. My nie sme na vine, že nám nerozumie, lebo ona nám odmieta rozumieť. Doteraz neprejavila ani najmenšiu snahu na to, aby nám porozumela. Aby porozumela Slovensku. Slovákom, Maďarom, Rusínom, Ukrajincom či Čechom a ďalším, na ňom žijúcim občanom, voličom – ľuďom. Slovensko nepotrebuje prezidentku, ktorá mu nerozumie, Slovensko nepotrebuje moc, ktorá ho nenávidí a týra. Ekonomicky, psychicky a aj fyzicky. Slovensko nepotrebuje médiá, ktoré ho nenávidia, ak sa im snaží vzdorovať. Vzdorovať ich lžiam, odpornej až smiešne priehľadnej propagande, pätolízačstvu vyvolených a tupej partajnej demagógií. Článok č. 4 bol predsa z ústavy už pred tridsiatimi rokmi odstránený!“
Ako oni, tak aj my!
„Niekde som to už spomenul, zrazu sa im nepáči na vlastnej koži pocítiť to, čo nám dávajú´“vyžrať “ denne. Biblia spomína „oko za oko, zub za zub“. Nesúhlasím s tým, aj keď, s Bibliou by sa nemalo nesúhlasiť, ale rešpektujme, že civilizácia sa od čias jej vzniku kamsi už posunula. V každom prípade je načase ukončiť im to samozvané povýšenectvo. A oni to zjavne akosi tiež – neskoro -, ale predsa začínajú chápať. Napokon, to znie celkom nádejne. Urážky, znevažovanie, lži, nadávky – to nám rozhodne chýbať nebude. Ani ich odosielatelia na našu adresu.“
P.S.
„Tí, ktorí človeka nedokážu prerásť, radšej ho ponižujú.“ „Odkázal nám spisovateľ z prvej polovice minulého storočia, Poliak Stanisław Jerzy Lec.“
Zdroj ak-prezidentku-nezaujimaju-nazory-obcanov-slovenska-prezidentka-nezaujima-mna
Viem, máme najkrajšie sviatky v roku, navzájom by sme si všetci mali odpustiť naše neduhy, príkoria a nenávistné osočovania, avšak keď som si prečítal článok tohto autora, tak mi nezostáva nič iné, iba sa k jeho názorom prikloniť. 🙁
Nuž bolo by to asi dobré, ak by to bolo reálne... ...
Ty si svoju mamičku nikdy nemal. Teba pohodila... ...
pichliač tu si pozri, čo ta tvoja slušna... ...
Slávik, aj ja ďakujem Tebe veľmi pekne - a tá... ...
lilo55, Pokiaľ sa nezmení volebný systém,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty