kormidlo

Ale Vy by ste si mali vstúpiť do svedomia a spolupracovať nielen s tými ľuďmi, ktorí sa Vám vtierajú do Vašej priazne, ale aj s odborníkmi, ktorí Vám povedia to, čo je proti Vašej povahe, proti srsti …Vaši ľudia Vám pravdu nikdy nepovedia lebo vedia, že im sa nič neujde z vládneho koláča za ich kritiku voči Vám, takže pre nich je lepšie Vám pochlebovať.

Myslím si, žeby nebolo od veci ak by ste si pohovorili s Jozefom Kubíkom, primárom oddelenia pľúcnych chorôb v bojnickej nemocnici, ktorý na sociálnej sieti napísal svoj pohľad na celoplošné testovanie, ktoré podľa neho situáciu iba zhoršilo! – Dáta bez pátosu varujú, že zvyšovanie počtu ťažkých prípadov na umelej ventilácii a na JIS oddeleniach komplikuje prácu lekárom. (S respiračnými ochoreniami má viac ako 23 rokov skúseností). – „Nečudujme sa, že máme preplnené nemocnice, zúfalé čísla hospitalizovaných a kriticky chorých na umelej pľúcnej ventilácii (UPV), tiež infikovaných,“ – poukazuje na plný stav na oddelení bojnickej nemocnice.

Obsadenosť majú 100 percentnú už takmer týždeň, COVID oddelenie, ako aj OAIM sú teda plné. Leží tam približne 80 ťažko symptomatických pacientov s kyslíkom a len za posledných 24 hodín prijali ďalších štyroch. (Problémom je aj každodenné telefonovanie z COVID urgentu a z OAIM medzi nemocnicami a vzájomné prosenie tých, ktorí majú ešte voľné lôžka, aby prevzali pacientov). Najsmutnejšie je to, že už musia naozaj zvažovať, kto je a kto nie je perspektívny. „Aj tak je úmrtnosť na UPV okolo 90 percent.“

Primár žiada od vlády systematické a realizovateľné opatrenia – „jednoznačné a absolútne správanie, ktoré je vzorom pre ľudí“.

Môj názor je, že status primára Kubíka by si mal prečítať každý Slovák a to v plnom znení v tomto zdroji: slovenskespravy.sk – veľmi rád by som ho tu vložil v plnom znení, ale systém by mi to neumožnil, ak by som ho skopíroval celý, takže vyberal som z neho aspoň to, čo som pokladal za najpodstatnejšie: „Katastrofa menom Slovensko – to, ako sa vyvíja pandémia na Slovensku, je ozajstná katastrofa. Po dnešnej službe na COVID oddelení, ako to označil lekár, to tam vyzerá ako z hororového filmu. Podotýkam, že nie som nijako politicky angažovaný, je mi úplne jedno, ktorá strana je pri moci, ale jedno je isté, táto vláda definitívne dorazila za pár mesiacov to, čo predchádzajúce vlády robili pomaly dlhé roky. Ako pneumológ z praxe mám stále pocit, že ľudia čo riadia boj s pandémiou, si stále neuvedomujú, s čím bojujeme a čo sa vlastne deje. Slovensko bolo jednou, ak nie úplne najlepšou, krajinou sveta v rámci zvládnutia pandémie. Tak prečo sme teraz najhorší? Po prvej vlne sa tí, čo mali na starosť pandémiu, uspokojili, nič neriešili, nepripravovali krajinu na prípadnú 2. a ďalšie vlny, či na podobný stav v budúcnosti, hoci ich na to viacerí odborníci z praxe upozorňovali. Cez leto nemocnice nedostali žiadnu reálnu podporu, nedopĺňali sa prístroje, ľudské zdroje, OOPP, neposilnili sa personálne RÚVZ. Neanalyzovali sa dáta zo zahraničia, z okolitých krajín. Vôbec sa nevenovalo zabezpečeniu ochrany bežného obyvateľstva. V lete sa otvorili dokorán hranice, zrušila sa karanténa po príchode zo zahraničia. Takže si zodpovední ani nevšimli, že druhá vlna už prišla na prelome augusta a septembra. Opatrenia, ktoré prichádzali a takmer denne sa menili, boli zlé, nesúrodé, kontraproduktívne, veľakrát až protichodné, s miliónom výnimiek, samotné skrátenie karantény o 4 dni bolo kontraproduktívne. Jednoznačne si myslím, že mal byť zásadný a tvrdý lockdown už v októbri, keď začala krivka infikovaných, ale najmä chorých a hospitalizovaných prudko stúpať. Na margo toho, pozitívny test najmä antigénový, ale aj PCR neznamená vždy automaticky chorý a infekčný človek. Infekčný pacient musí mať totiž aj symptómy, ktoré zabezpečujú vylučovanie vírusu (t.j. kašeľ, kýchanie, smrkanie, a pod.). Potom prišiel nezmysel celoplošného testovania. Jednoznačne vždy zhoršil situáciu. Keď sa pozrieme naozaj reálne na vývoj kriviek, jednoznačne do 2 týždňov od každého kola celoplošného testovania sa vždy situácia zhoršila. Ale nielen v počte pozitívnych, ale najmä hospitalizovaných a kriticky chorých na UPV. Dáva to jednoznačný zmysel a spojitosť. Aktuálne je to ešte horšie, nakoľko britská mutácia je oveľa nákazlivejšia, a má pravdepodobne aj vyššiu úmrtnosť. Prečo je to tak? No preto, že niekto si neuvedomuje, s čím bojuje. Toto je respiračný vírus, ktorý sa šíri vzduchom, podobne ako je to pri chrípke. Nie je to len na 1-2 metre, mylné predstavy, že 2 metrové odstupy nás chránia. U chrípky sa už dávno štúdiami dokázalo, že pri dobrých poveternostných podmienkach je jej šírenie vzduchom na niekoľko 100 až 1000 metrov. Tak ako sa obmedzuje mobilita ľudí, čo je logické, lebo vo väčších skupinách je väčšia šanca nakaziť sa, a nebodaj v uzavretých priestoroch. Je nepochopiteľné, prečo sa majú ľudia zgrupovať na testovacích miestach, čakať tam v radoch, potom musia všetci prejsť cez miestnosť, kde si každý odkašle, vysmrká sa, čím vylúči prípadný infekčný aerosól do uzavretého priestoru. Logický následok je, že viacerí účastníci sa nakazia, ale v ten deň vykonaný test ich nezachytí. Lebo oni začnú vylučovať vírus až o niekoľko dní. Nehovoriac o tom, že ak sa zachytil pozitívny človek, mala sa celá miestnosť vyprázdniť a vydezinfikovať, čo trvá minimálne 10-15 minút, pri použití najúčinnejších dezinfekcii. To sa nerobilo, inak by testovanie muselo trvať oveľa viacej dní. Čo sa týka použitých testov. Ide o antigénové testy, ktoré sú na celoplošné testovanie absolútne nevhodné. To už ale väčšina odborníkov opakovane namietala. Výrobca pri všetkých uvádza, že sú určené len pre symptomatických pacientov na orientačné rýchle určenie infekčnosti pacienta. Ich senzitivita a špecificita sa uvádza len v korelácii so symptomatickými pacientmi, ktorí sa nimi majú vyšetrovať. Každý pozitívny test, ale v praxi aj negatívny, by sa mal overovať PCR metódou u symptomatického pacienta. Pri tejto metóde je princíp použitia podobný, ale sú citlivejšie, a môže zachytiť aj ľudí už v latentnom štádiu ochorenia, alebo tých, čo už antigén nevylučujú. Čiže nie sú určené pre zdravých, alebo asymptomatických ľudí, kde je možnosť falošnej negativity aj viac ako 30%!! Celý postup pri testovaní je jednoznačne z medicínskeho hľadiska non lege artis – to znamená absolútne nesprávny. Výsledky týchto celoplošných testovaní sú všetky úplná katastrofa. Zachytiť 0.5-3% ľudí je neadekvátne vynaloženým prostriedkom. Z tých pozitívnych je ešte časť falošne pozitívnych. Najhoršie na tom je, že tí, čo to organizujú a vyhodnocujú, si neuvedomujú, že z tých ľudí, čo odišli s negatívnym testom, je minimálne 30% vlastne pozitívnych a z nich časť sú tí, ktorí vlastne ochorenie šíria a šírili ďalej. A ďalšie percentá ľudí sa nakazili priamo tam. Toto je výsledok celoplošných testovaní. Šírenie vírusu!! Absolútne sa prestali dohľadávať kontakty pozitívnych symptomatických pacientov. Prestali sa tým sledovať cesty šírenia vírusu v populácii. Osobitne stojí za zmienku lockdown – nelockdown cez vianočné sviatky. Efekt = absolútna nula! To nemalo nič s lockdownom. Žiadne opatrenia na zníženie mobility ľudí, znovu milión výnimiek, protichodné opatrenia, nesúrodé. Znovu katastrofa. A výsledok? Zhoršenie situácie pred koncom roku. Reálne aký-taký lockdown prišiel až po 2.1.2021. Po 2 týždňoch, keď konečne prišiel mierny pokles čísel, aj v nemocniciach stabilizácia hospitalizovaných, znovu prichádza celoplošné testovanie a teraz cca o 2 týždne po ňom prichádza nárast hospitalizácii, nárast kritických chorých pacientov na UPV. Ďakujeme, skvelý výsledok. Je tiež zarážajúce, že veľké hypermarkety s klimatizáciami sú otvorené. Pritom klimatizácie v nich sú ideálne na šírenie vírusu. Nečudujme sa potom, že máme preplnené nemocnice, zúfalé čísla hospitalizovaných a kriticky chorých na UPV, tiež infikovaných. Samostatná kapitola je liečba pacientov. Máme už veľa štúdii ohľadom liekov na COVID účinných na liečbu, ale aj znižujúcich hospitalizácie aj UPV. Sú drahé aj lacné. Problém je však, že kým sa dostanú k našim pacientom, trvá to strašne dlho a samozrejme musí na tom nakoniec niekto aj zarobiť. Problémom je ale, že sa nepozerá na liečbu tohto ochorenia ako na biologickú vojnu. Tu treba využiť všetko, čo je dostupné, a čo najskôr. Vo vojne je len jedno pravidlo – prežiť. Každý liek, ktorý sa podá až v čase kritického zhoršenia pacienta je už zväčša neúčinný. O vakcinácii sa hovorí ako o záchrane a bráne von z pandémie. No ukazuje sa, že to zďaleka tak jednoznačné nebude, považujem vakcináciu za dobrú vec, ale zároveň mám aktuálne veľa výhrad k spôsobu a najmä k použitím typom vakcín. Treba povedať, že aktuálne sú všetky používané vakcíny typu preventívnej vakcíny. A je jedno či sú mRNA alebo vektorové, či oslabeným vírusom. Princípom je, že po ich aplikácii dochádza k tvorbe protilátkovej odpovede, ale až po niekoľkých týždňoch, a pri väčšine týchto je plná protilátková odpoveď až po 2. dávke. Takéto vakcíny sa nemajú podávať uprostred plne rozvinutej epidémie. Je to nezmyselné. Za prvé, dnes žiadny test nie je jednoznačný na odhalenie latentnej fázy ochorenia, v ktorej môže byť vakcína podaná. Potom môže byť reakcia na vakcínu nepredpokladateľná. Po druhé, prvá dávka nechráni človeka dostatočne (sám už mám skúsenosť s niekoľkými kolegami, ktorí ochoreli po prvej dávke vakcíny na plnohodnotný COVID). Čo potom s týmito ľuďmi. Odporúča sa im podať druhú dávku s dlhším odstupom. Má to ale zmysel? Prekonané ochorenie zanecháva imunitu. Najväčším paradoxom je, že u nás je človek a firma, ktorá vyvíja preventívnu vakcínu a prvá ohlásila aj vývoj protilátkovej vakcíny, avšak od našej vlády sa nedočkala pomoci. Zatiaľ čo v Nemecku začali o 3 mesiace neskôr, ale už o niekoľko mesiacov popredu, lebo štát ich podporuje. Tragédia, ktorá len umocňuje celú katastrofu na Slovensku. Lebo máme tu ľudí a firmy, ktoré vyrábajú rúška, respirátory, najlepšie ventilátory pre UPV na svete, vakcíny, injekčné striekačky, a podobne, ale my všetko nakupujeme zo zahraničia. Samozrejme za patričné všimné pre obstarávateľov. Naše firmy a výrobcov úspešne ignorujeme. Myslím si osobne, že po skončení tejto pandémie nebude na Slovensku takmer žiadna ambulantná starostlivosť. Tí čo budú môcť ísť do dôchodku, tak s radosťou odídu. Tí mladší radšej odídu do zahraničia, kde si ich prácu určite viac ocenia ako u nás, a to nielen finančne. Bohužiaľ k tomu prispievajú aj samotní pacienti a ich príbuzní. Neutíchajúce sťažnosti na ÚDZS len ďalej vyčerpávajú a znechucujú zdravotníkov v ich práci. Mnohí z tých čo sa sťažujú, si neuvedomujú, že nie zdravotníci môžu za to, že nemajú s čím a kde liečiť, ale štát, politici, ktorí tu sú a roky boli, rozvrátili zdravotníctvo, znefunkčnili jeho systém, neobnovovali zdroje, zdecimovali personál nemocníc, oklieštili počty ambulancií. Nakoniec si neuvedomujú ani to, že ochorenie COVID je absolútne nevyspytateľné, a to, že niekto naň umrie, nie je chybou zdravotníkov, lebo tí robia vždy maximum. Nech sa tí sťažovatelia pozrú do okolitých krajín, tam sa nikto tak nesťažuje, ale skôr ďakujú zdravotníkom za ich námahu a snahu, aj keď často nevyjde tak, ako by si aj oni sami priali. Lekári a zdravotníci nie sú pán boh, aj keď sa často snažia o nemožné a zázraky, ale tie sú v medicíne len veľmi vzácne. Myslím si, že všetci ľudia by si mali uvedomiť a aj sa začať správať ako počas biologickej vojny. Tým, že chránim seba, chránim aj ostatných. Keď sa budem správať rozumne, logicky, a budem sa vyhýbať možnosti, že sa nakazím, tým ochránim aj ostatných okolo seba. Tu si treba uvedomiť, že základom je vzájomná ohľaduplnosť, tolerantnosť, ale aj vedieť si správne pomôcť. Netreba všelijaké nezmyselné vládne nariadenia a vyhlášky, ktoré len čo sú vydané, tak sa zistí, že sú nepoužiteľné, alebo sa v nich zabudlo na to či ono. Treba použiť zdravý rozum a inštinkt prežitia. Od vlády sa čakajú naozaj systematické a rozumné, realizovateľné opatrenia, neplytvanie zdrojmi, rýchle a exaktné vyhodnocovanie údajov, plánovanie krokov aj niekoľko týždňov dopredu. Čaká sa od nich, jednoznačné a absolútne správanie, ktoré je vzorom pre ľudí. Bohužiaľ u nás tomu tak nie je, ale presný opak. Preto je bohužiaľ súčasný stav na Slovensku, ako zo zlého hororového, či katastrofického filmu. Ale film to nie je, je to žiaľ realita, smutná, otrasná realita.“ – Zdroj: SITA, Jozef Kubík  Jozef Kubík v utorok Katastrofa menom Slovensko.

Záverom len toľko, že status primára Kubíka je podstatne dlhší, ale naozaj stoji zato, prečítať si ho celý.