kormidlo

Každého „šiesteho“ Slováka zabíja zákerná choroba – rakovina, ale rakovinu, akú šíria politici s tými svojimi hlúpymi rozhodnutiami, tá zabíja všetkých Slovákov.

Daňové podvody a brutálne bitky sú takmer na dennom poriadku, ale zločinci sú na slobode. A dvanásti aktivisti Greenpeace, ktorí sa dožadujú iba toho, aby sme my všetci dýchali čistejší vzduch, tých stíhajú väzobne. Choré!!!

K tomu, aby všetko fungovalo ako ma, stačí iba jediná vec, aby vládni predstavitelia dodržiavali zákony tak, aby nepoužívali dvojaký meter. Potom by sme nemuseli čítať trebárs túto správu: Za smrť 20 baníkov v baní Handlová nebol dodnes nikto potrestaný. Dokonca, dodnes nikto nedokázal pozostalým povedať pravdu. 🙁 

Bývalý inšpektor o výbuchu v bani (Handlová) sa vyjadril, že všetko bolo napokon inak:

„V Handlovej k žiadnemu závalu nedošlo. No a ja som upozornil práve na to, že skutočnou príčinou úmrtia týchto chlapov nemusel byť ani výbuch.“

Zaujímavé slova povedal bývalý inšpektor v závere rozhovoru. Dovolím si ich tu prezentovať tak, ako ich povedal: „Je mi nesmierne smutno, že dodnes nikto nedokázal pozostalým povedať pravdu. Asi by bolo správnejšie uviesť, že nieže nedokázal, ale skôr nechcel, a hlavne nesmel. Podľa mňa je však smutné aj to, že tu sa pravda hovoriť už ani nesmie, že tu sa klame do „nepríčetná“, že za pravdu sú ľudia perzekvovaní a za lož odmeňovaní. Že paragrafy sa používajú na to, aby sme zločincov ochránili a nie potrestali. Že otrasné kauzy upadajú do zabudnutia, lebo ich prekrývajú stále nové a nové kauzy, ktorých jediným spoločným menovateľom je neukojiteľná túžba pár jednotlivcov po majetku a moci. Veď Slovensko je naše, všetkých občanov, nie len pár vyvolených jedincov či skupín.“ Zdroj: Open in new window]

Príčinou tohto nešťastia bolo nedostatočné protipožiarne zabezpečenie bane.

Hlavný dôvod, prečo som sa rozhodol napísať tento blog – spočíva v tom, že všetko je skutočne choré, kompetentné orgány zatkli aktivistov, stíhajú ich väzobne a oháňajú sa argumentom, že svojim protestom ohrozili bezpečnosť prevádzky. No po prečítaní rozhovoru s bývalým inšpektorom mi to vychádza tak, že práve tí aktivisti aspoň rozvírili tu zatuchnutú hladinu marazmu v ktorom tam všetko funguje. Táto udalosť mi pripomína tú, ku ktorej došlo v černobyľskej jadrovej elektrárni. Kde kompetentné orgány až niekoľko dni nikoho o tomto výbuchu neinformovali, všetko sa snažili utajiť a nebyť Švédov, ktorí namerali zvýšenú hladinu rádioaktivity, ktorá sa vďaka vetru dostala v mrakoch až nad ich územie, tak by boli väčšie škody nielen tam, čiže v Černobyle, ale v celej Európe a jej okolitých krajinách. 🙁

Bohužiaľ, ale je to holý fakt, že banálne veci sa neúmerne naťahujú, ale to, čo treba bezprostredne riešiť, to sa donekonečna podsúva pod koberec. Čo už, veď sme predsa na Slovensku.