kormidlo

V sobotu podvečer som sa vracal autom spolu s mojou manželkou po návšteve cintorína z mojej rodnej obce naspäť do Košíc. No za obcou Trhovište, zhruba 3 km pred obcou Horovce to mnou za volantom poriadne trhlo, keď som pred nami doslova v poslednej chvíli zbadal dvojicu dospelých Rómov tlačiacich dvojkolesovú karičku naloženú kovovým šrotom.

Ilustračné foto. Autor: Renáta Jaloviarová

Z mojej rodnej obce sa vždy snažím vracať späť radšej  vtedy, keď je ešte dosť denného svetla, lebo počas tmy musím mať neustále oči na stopkách, ale v sobotu sme sa ešte na „pár minút“ zastavili na návšteve u môjho brata v Michalovciach.

Pochopiteľne ako by to bolo, ak by nezaúradoval zákon schválnosti, takže títo dvaja Rómovia boli oblečení celí v čiernom. To, že pre nich, neplatí, žeby mali mať niečo reflexné na svojom oblečení, tak to oni berú ako samozrejmosť, veď to je povinnosťou nás ostatných aby sme na nich dávali pozor a musíme to žiaľ pokladať za hotovú vec, aby sme ich nezrazili. Rómovia si totiž nelámu hlavu nad tým, že to musia byť v prvom rade práve oni, kto musí dbať o svoju bezpečnosť! (Česť výnimkám). Oni to takto praktizujú už dlhé desaťročia, doslova to dedia z pokolenia na pokolenie, že to my vodiči sme tí, čo majú dávať pozor, aby sme ich nezrazili! (A rozpisovať sa o tom ich vozíku, že nemal žiadne odrazky, tak nad tým sa už naozaj aj škoda rozčuľovať.)

Keď som ich šťastne obišiel, tak som si hneď pomyslel na tých ďalších vodičov, ktorí pôjdu našim smerom, že niekto z nich nebude mať toľko šťastia ako sme mali my, a že môže do nich naraziť.  V čase, keď sme išli týmto úsekom, tak sa práve začínalo dosť rýchlo stmievať a počas týchto zimných večerov rozhodujú doslova iba minúty o tom, kým sa úplne zotmie. Ja sám som ich zazrel doslova v poslednej chvíli a šťastím pre mňa bolo to, že v tom čase nešlo v protismere žiadne auto, lebo v takom prípade by ma svojimi svetlami  oslepilo a je celkom logické, žeby som si tých dvoch vôbec nemusel všimnúť. Z tohto dôvodu som mojej manželke hneď povedal nech skúsi zavolať policajtom, aby oni informovali niektorú rozhlasovú stanicu, že na ceste pred tou obcou musia vodiči zvýšiť svoju ostražitosť, lebo môže dôjsť k tragédii a môžu tých dvoch chodcov zraziť. (Totiž chyba lávky, ale žiadny z nás nemá uložené žiadne takéto číslo).  Ale určite si vie každý živo predstaviť, čo by sa stalo ak by tých dvoch Rómov niektorý vodič zrazil, že pokiaľ by z miesta nehody, čo najskôr nezdúchol, tak by mu osadníci hneď po nehode odťali hlavu. Veď v nie tak dávnej minulosti sa niekoľko takých prípadov na Slovensku skutočne stalo. (Viem, že vyhláška hovorí niečo iné, ale silne pochybujem o tom, že v danej chvíli by sa niekto na mieste takého vodiča rozhodol pre „samovraždu“.)

Ale, aby som Rómom nekrivdil, nájdu sa aj medzi majoritnými občanmi takí, čo vo večerných hodinách idú po ceste bez toho aby mali na sebe reflexné pásky, prípadne vesty, lenže v ich prípade pochybujem o tom, žeby ešte k tomu všetkému tlačili káru s kovovým šrotom a bez akéhokoľvek bezpečnostného osvetlenia. (Lebo niečo také už naozaj môže urobiť len samovrah alebo človek s vygumovaním mozgom).