kormidlo

Zákernosti sa skutočne medze nekladú a pokiaľ vám chce niekto uškodiť ako len najlepšie dokáže, tak tomu naozaj neostáva nič iné ako „pogratulovať“, že sa mu to podarilo.

V duchu som si hovorieval, že je dobré, že moja polovička sa nezaujíma o môj blog, ale akonáhle som v niektorom detailne a pravdivo opísal udalosti, ktoré ma viedli k napísaniu niektorého blogu, ktorý sa týkal hlavne nášho spoločného života, tak už som mohol očakávať, že o týchto veciach bude moja polovička „špeciálne“ informovaná.

Osobe, ktorá ju na tieto moje články upozornila išlo jednoznačne o to aby narušila harmóniu nášho spoločného vzťahu, lebo inak si to jednoducho nedokážem vysvetliť. (Možno nám závidí a ona nemá pokoj vo svojej rodine a preto sa nedokáže zmieriť s tým, že my ten pokoj v rodine máme.)

Už som sa o tom párkrát zmienil, že moja polovička je učiteľkou na základnej škole a akonáhle som venoval pozornosť školskej tématike a ešte som tam uviedol príklad zo školy na ktorej ona učí, tak pár dni nato mi moja polovička so zlosťou oznámila, že v živote mi už o svojej práci nič nepovie lebo hneď všetko zverejním na svojom blogu. Vôbec ju nezaujímalo to, že práve týmito článkami som chcel upozorniť na to ako by sa dalo predchádzať nedostatkom a nešťastiam ku ktorým hlavne na školách často dochádza. Samozrejme, že jej kolegyniam sa to nepáčilo (hoci okrem nich nik iný ani nemohol tušiť o ktorú konkrétnu školu išlo), ale ich zámer poškodiť mi ako sa len najviac dá, tak ten im zakaždým perfektne vyšiel lebo moja manželka nato vždy reagovala presne tak ako to oni očakávali).

Posledne som sa v jednom mojom článku zmienil o tom, že som takmer zabil cyklistu lebo som sa autom ponáhľal na stretnutie do Popradu.

Kým moja polovička ani netušila, že kde som bol v tom čase v skutočnosti, tak všetko bolo v naprostom poriadku, no akonáhle pre učiteľov už začal školský rok, tak moja polovička už bola o tom informovaná a už bol „oheň na streche“- že som jej klamal a pokiaľ sa za to primerane neospravedlním, tak sa so mnou vôbec nebude rozprávať. – Žila totiž v tom, že v tento spomenutý deň som bol s našou Lunou (fenov) na Bukovci. Aby ste boli v obraze: akonáhle som sa v minulosti zmienil pred mojou polovičkou o akejkoľvek z mojich aktivít, tak ten oheň na streche bol tak, či tak a preto som sa pred ňou už z tohto dôvodu s ničím nezdôveroval. Tým, že som v mojej autobiografii venoval jednu kapitolu aj spomienke na 68 rok, tak predseda zväzu protifašistických bojovníkov ma pozval do Popradu na uctenie si pamiatky obetí 68 roku a pokiaľ by som sa s tým manželke zdôveril, tak by mi to aj tak vyčítala aby som nikam nechodil.

Takže milá/lé priateľka/ky a manželkyna/né kolegyňa/ne buďte také láskavé a starajte sa o seba a ak naozaj chcete mojej polovičke pomôcť, tak najlepšie urobíte ak jej nebudete nič referovať!