kormidlo

„Nádhera“, ste dlhodobo nezamestnaní a keď sa na vás konečne  usmeje voľajaká brigáda, tak s hrôzou zistite, že za to aby ste mali prácu si musíte najprv zaplatiť.

A aby toho nebolo málo tak po nejakom čase, po niekoľkých odrobených dňoch, či mesiacoch zrazu zistíte, že za svoju prácu nedostanete ani cent.

Nie je to tak dávno, čo som sa „vysmieval“ tým Slovákom, ktorí robili aj niekoľko mesiacov niekde v zahraničí a za svoju prácu nedostali ani cent lebo ich zamestnávateľ sa na nich jednoducho vykašľal. Potom títo brigádnici ešte mali problém, ako si zadovážiť peniaze na cestu, aby sa mohli dostať naspäť domov.

Stále som veril, že mne sa také niečo nemôže nikdy stať a nakoniec to dopadlo tak, že aj ja som naletel jednému podnikateľovi. No našťastie nie v zahraničí, ale priamo v meste v ktorom žijem.

Po márnom dva a polročnom zháňaní stáleho zamestnania prostredníctvom internetu som sa minulý mesiac rozhodol vyhľadať voľajakú brigádu priamo v našom meste. Hneď na prvý pokus som sa potešil lebo tá pracovná ponuka sa javila veľmi lákavá a pritom stačilo vykonávať pracovnú činnosť iba 10 hodín týždenne. No najpodstatnejšie aspoň pre mňa, bolo to, že som si mohol čas nástupu na brigádu určovať podľa toho ako mi to kedy vyhovovalo.

Mierny šok som zažil už pri prvom dohodnutom stretnutí s podnikateľom vo chvíli, keď mi oznámil, že za prostriedky, ktoré budem potrebovať pri svojej pracovnej činnosti mu musím zaplatiť 21 Eur formou depozitu. Keď podnikateľ zbadal, že ma to trochu vzalo, tak mi vysvetlil, že toto je pre neho ako poistka lebo už sa mu stalo, že zopár brigádnikov – hlavne mladých študentov – s ním vypieklo tak, že si od neho prostriedky na prácu vyzdvihli, ale žiadnu činnosť už pre neho nevykonávali a on bol stratový.

Tak som si povedal, veď o nič nejde, ak bude s mojou prácou spokojný, tak mi za prácu zaplatí sľúbenú odmenu a vráti mi aj moje peniaze z depozitu.

Snáď mi to kompetentní ľudia prepáčia a nebudú mi vyčítať, že týmto článkom hoc aj nechtiac robím niekomu reklamu, ale aby bol čitateľ v obraze, tá brigáda spočívala v tom, že sa jednalo o kompletné vyčistenie karosérie a kolies osobných vozidiel kdekoľvek na parkoviskách v meste. No najpodstatnejšia bola tá skutočnosť, že za každé vyčistené auto mi podnikateľ mal vyplatiť 3 Evra, ale pritom majitelia áut mi mali platiť za vyčistenie svojich tátošov 10 Eur.

Už prvý deň som tomu podnikateľovi povedal, že sa mi tá cena zdá príliš vysoká a že ako poznám Slovákov, tak možno z desiatich bude jeden taký, čo s touto ponukou bude súhlasiť. Ale realita bola taká, že som tu latku nasadil príliš nízko lebo nakoniec to dopadlo tak, že až z 30tich sa našiel jeden, čo si dal svoje auto za tých 10 Eur vyčistiť. Medzitým boli aj dáždivé dni, takže z brigády nebolo nič, ale po 14 dňoch som sa definitívne rozhodol, že s tým končím a majiteľovi firmy som zavolal, že mu čistiace prostriedky v priebehu dvoch, prípadne troch dni donesiem.

V deň, keď som odovzdával podnikateľovi jeho čistiace prostriedky, tak som automaticky očakával, že mi vráti moje peniaze z depozitu a že mi zaplatí „mzdu“ za moju vykonanú prácu. Lenže aj v tomto prípade sa potvrdilo, že ľahšie je od niekoho peniaze prijímať ako mu ich vracať späť. (Totiž čitateľ už iste postrehol, že za celý ten čas sa mi podarilo „uloviť“ iba jediného zákazníka).

Majiteľ firmy tiež vykonáva túto činnosť a preto na jeho stanovišti som ho nechcel dlho zdržiavať, aby náhodou neprišiel o zákazníka a preto som mu, čo najskôr odovzdal jeho čistiace prostriedky a automaticky som očakával, že ma „vyplatí“. (Tie úvodzovky sú samozrejme správne lebo tu ide skôr o princíp ako o nejakú vysokú sumu). Ale videl som na ňom, že z jeho strany nie je ani náznak ochoty aby ma vyplatil a preto som mu povedal, že ho nechcem zdržiavať, nech mi vráti moje peniaze a pôjdem svojou cestou. Jeho reakcia bola: No, čo s vami?

Viem, že tie 3 Eura naviac za moju odvedenú prácu by ma z biedy nevytrhli, ale keď som sa ja voči nemu čestne zachoval, tak som od neho očakával, že aj on mi dá ešte aspoň dve Eura okrem tej papierovej 10 Eurovky, ktorú mi podal po mojich slovách. Ale aby som mu príliš nekrivdil, tak musím uviesť aj to, že to moje prvé, no zároveň aj posledné auto mi pomáhal čistiť aj on, lebo sme boli dohodnutí, že sa v ten prvý deň pri mne zastaví aby mi zároveň aj prakticky predviedol ako auto, čo najskôr, ale zároveň aj dobre vyčistiť. No a tým, že som v niektorých prípadoch až príliš pedantný, tak zákazníčka so svojim asi štvorročným synom prišla k svojmu autu z hypermarketu o čosi skôr ako som to predpokladal a tak zhruba jednú tretinu jej auta vyčistil aj majiteľ firmy.

Na záver snáď dodám ešte toľko, že keď som sa s majiteľom firmy lúčil, tak sa mi zdôveril, že táto práca spočíva v trpezlivosti lebo aj jemu sa podarí za 8 – 9 hodín vyčistiť 3 autá, ale sú dni, keď nechytí ani jedného zákazníka.