kormidlo

Pred rokom som (z vlastnej iniciatívy) 30 dni zberal od občanov Košíc podpisy, na Hlavnej ulici na moje petičné hárky, aby mestský magistrát konečne prestal platiť z našich daní vývoz nelegálnych skládok komunálneho odpadu z Luníka IX. Zhodou okolnosti práve v tom období (presný dátum si už nepamätám, ale tuším, že to bolo 8., alebo 10.10.2009) sa bývalý premiér vybral na vandrovku po Východoslovenskom kraji. Hneď ako som sa od občanov toto dozvedel, že jeho prvou zastávkou sú Košice a že bude mať stretnutie hlavne s predstaviteľmi Rómských strán na Smetanovej ulici v kultúrnom dome, tak som sa v ten deň rozhodol, že moju protestnú akciu na niekoľko minút preruším a vybral som sa na mojom bicykli ovešanom letákmi (na ktorých som pána premiéra vyzýval k tomu, čo je potrebné v KE urýchlene riešiť) za pánom premiérom k spomenutému kulturáku.

Mimochodom počas zbierania podpisov, som doslova mnohých občanov takmer na kolenách prosil, aby mi podpísali petičný hárok, lebo inak nikdy nedonútime tých neporiadnych Rómov na Luníku IX žiť tak, ako žijú ostatní ľudia. Nebudete mi veriť, ale vyše 500 ľudí mi petíciu nepodpísalo len preto, že sa báli, že ak mi to podpíšu, tak Rómski úžerníci (,ktorí vďaka takému životu aký vedu tí chudobní Rómovia) si dajú toľko námahy, že budú preverovať podpisy a adresy a že potom ich budú za tieto podpisy prenasledovať! Ja som im iba zo zármutkom zakaždým odpovedal: ľudia veď mne sa tu už po prvých dňoch traja Rómovia vyhrážali, že ak s touto akciou neprestanem, tak ma zlikvidujú! Pozrite a som stále tu, veď keď by sa niekto mal skutočne báť, tak predsa by som to musel biť ja ten, kto by sa mal báť najviac toho, že môžem zle dopadnúť, či nie?! No aj napriek tomu ukázali mnohí Košičania svoju veľkú zbabelosť. Všetci by totiž chceli aby už konečne s tými neporiadnymi Rómmi niekto urobil poriadok, ale ak mali veľkú možnosť toho dosiahnuť jediným svojim podpisom, tak sa pokakali.

Pred kultúrnym domom už bola pripravená ochranka a nedočkaví novinári. Fico asi polhodinu meškal, takže som aspoň mal čas premyslieť si to, ako sa k nemu dostať, lebo vo chvíli, keď som svoj bicykel oprel o stenu kultúrneho domu, tak ochrankári zbystrili pozornosť a hneď jeden z nich ku mne podišiel a spýtal sa ma, či budem chcieť hovoriť s pánom premiérom? Preto som z môjho oceľového košíka umiestneného na riadidlách bicykla vybral jednu z mojich kníh: Moju autobiografiu: Keď zatneš slovom…, (tú som totiž ponúkal aj občanom počas zbierania podpisov) a podal som mu ju s tým komentárom, že ju chcem venovať pánovi Ficovi. Ochrankár si knihu prezrel, či v nej nemám náhodou vyrobenú skrýšu pre zbraň a potom mi dal súhlas, že ak dorazí auto s premiérom, tak mi to odovzdanie knihy dovolí. Pochopiteľne, keď Fico konečne dorazil, tak okolo jeho auta boli ihneď novinári, ktorí sa na neho vrhli ako osy na med, takže ja som musel ešte chvíľu počkať. Potom mi ochrankári umožnili aby som s premiérom hovoril osobne aj ja, ale keďže mal naponáhlo, tak som mu nestihol povedať, že tie veľmi vážne problémy, ktoré trápia všetkých Košičanov mám spísané aj na troch hárkoch a že sú vložené v mojej knihe a tak som mu už len stihol rukou ukázať na moje letáky na bicykli, ale ten mi iba poďakoval za knihu a rýchlo sa začal vyhovárať, že mešká na stretnutie a že ak chcem, aby som na neho počkal, že keď skončí rokovanie, tak sa so mnou porozpráva. Nemal som sa kam ponáhľať, veď som nezamestnaný a aj počasie bolo pekné, tak som chvíle čakania venoval pohovoru s novinármi a potom som sa bavil s ochrankármi, žartovali sme o všeličom, len aby nám čas lepšie uplynul.

V čase, keď sa už očakávalo ukončenie premiérovho stretnutia s Rómskymi predstaviteľmi z ich politických strán, jeden z ochrankárov mi začal vysvetľovať, že asi mi nebudú môcť umožniť rozhovor s premiérom, lebo on má ďalšiu cestu do Sobraniec a že toto stretnutie sa už veľmi časovo natiahlo, no ja som sa predsa len rozhodol ešte čakať. Keď vyšiel premiér z budovy, tak znovu ho okamžite obkolesili novinári. Mne už neostávalo nič iné, len vyčkať, keď bude nasadať do auta a v tej chvíli, že ho ešte oslovím. Po odpovediach na otázky novinárov som sa postavil tak, aby ma premiér zaregistroval, tým, že som mu venoval knihu, tak sa nado mnou zľutoval a povedal svojmu vodičovi aby na chvíľu zastavil! Rýchlo sa vyhováral, že už mešká, len aby sa ma čím skôr striasol. Preto som mu povedal, že v mojej knihe má (už spomenuté) tri hárky na ktorých je napísané všetko o čom by som s ním chcel hovoriť. Fico sa mi znovu len ospravedlnil, že sa ponáhľa do Sobraniec na ďalšie stretnutie a už len dodal, že áno budeme sa tým zaoberať!!!

Bohužiaľ o tom je toto všetko, že Košičania očakávajú od kompetentných ľudí, že s nespratnými Rómmi začnú robiť poriadky, lebo sami sa neprispôsobivých Rómov boja a neuvedomujú si, že ak nepodporia tých kompetentných svojimi hlasmi, že aj tí kompetentní majú z nich strach, a ak tí na vysokých postoch necítia podporu od občanov, tak samozrejme radšej dajú od toho ruky preč. (A ruku na srdce: vieme, že mnohí politici myslia skôr na seba a svojich príbuzných ako na problémy nás bežných občanov a najmä tej chudobnej – pre nich – spodiny.)

PS. Všetky rozprávky končia tým, že dobro víťazí na zlom, takže toto rozprávka nie je, lebo expremiér aj napriek svojmu sľubu sa mi na moje sťažnosti dodnes nevyjadril!!!

Ladislav Serenča