kormidlo

Zadlžiť sa hypotékami v dnešnej dobe na 30 rokov = HOTOVEJ SAMOVRAŽDE! Samozrejme nie je dobre ani riešenie „visieť“ svojim rodičom na krku počas celého ich života, no pred pár dňami som navštívil moju

Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

dlhoročnú známu pani Vieru a priznám sa, že ma dosť zaskočilo, ako sa mi posťažovala na toto: „Vieš Laco, ja by som už chcela mať od všetkého pokoj, aby som si mohla vstať z postele kedy sa mi zachce a nemusela by som nikoho obskakovať.“

Totiž má dvoch dospelých synov a jednu dcéru, ale pred necelými 6 rokmi ovdovela, zhruba 3 roky je už na dôchodku a deti jej „visia na krku“ len preto, že sa nehrnú do založenia vlastných rodín, no a dôvod – tak ja sa im vôbec nedivým…

V ten deň, keď som pani Vieru navštívil mi vypadol internet a po telef. oznámení, krátko nato mi dodávateľ siete oznámil, že systém skontrolovali a už by to malo byť v poriadku. Problém bol však naďalej. Ten som si samozrejme spôsobil vlastným pričinením lebo od môjho počítača je u nás vo vedľajšej miestnosti cez Router pripojený aj manželkin notebook a manželka, keď ráno vstala, tak mi oznámila, že jej notebook je nefunkčný. Vysvetlil som si to tým, že chyba bude iba v jej notebook-u a tak som sa s tým dlho  nepáral, jednoducho som pripojil internetový kábel priamo na môj počítač a hotovo. Bol som spokojný, že aspoň môj počítač funguje, lenže urobil som závažnú chybu a tou bolo to, že som si nepoznačil tie miesta na počítači a Router-i, ale aj samotné káble, ktoré som povyťahoval. Keď sa manželka vrátila z práce tak som to znovu po-pripájal lebo aj ona pre istotu ešte zatelefonovala zo svojho pracoviska do spoločnosti vlastniac-ej internetovú sieť, ktorej služby využívame. Operátor ju uistil, že už je všetko v poriadku a malo by to fungovať. Pochopiteľne nezapamätal som si v ktorých zásuvkách a v akom poradí boli zastrčené káble pôvodne (je ich tam totiž viac), a tak som ich ponapájal tým spôsobom aký sa mi v danej chvíli zdal, že je ten správny, ale mal som smolu, nič nefungovalo a tak som musel znovu zavolať dodávateľovi, no priznal som sa im, že tú chybu som mohol zapríčiniť tým špatným pripojením Routeru. Takže nakoniec to všetko dobre dopadlo, technik to tam u nich „preprogramoval“ a hotovo, ale aby som mal istotu, tak som zašiel k mojej známej, že ak bude jej syn doma, tak ho poprosím, či by mi to on neprišiel pozapájať lebo viem o ňom, že je v tom veľmi dobrý a aj jeho mama mi už dávnejšie spomínala, že ho už viacerí známi oslovili, aby im pomohol so zavírením počítača a pod.

No nemal som na toho jej syna šťastie, lebo v ten deň bol v práci až do večera. Tak sme sa aspoň na krátku chvíľu porozprávali o živote našich rodín…

V úvode som spomenul to o čom sa mi zdôverila, ale myslím si, že aj ona má na tom dosť veľký podiel, že je tomu tak, veď posúďte sami, ak sa jeden z jej synov ešte stále správa tak, ako pred rokmi, že nechce jesť trebárs halušky s kapustou a iné jedlá, ktoré má mama v danej chvíli na-varené, a ona mu okamžite vyhovie tým, že mu spraví nejaké iné jedlo, na aké má on chuť, tak potom sa naozaj niet čomu čudovať. (Darmo tá materinská láska je silnejšia ako „pani Viera“.)

Musím však uznať, že v globále to nie je až tak, že tie deti (čiže mladí ľudia) nie sú samostatné, myslím si, že je ich dosť samostatných, ale poniektorí to využívajú skôr taktickí, lebo majú o všetko postarané…