Veď závisť Slovákov nemá hraníc. Čudujem sa, že poniektorí nezávidia tomu druhému ešte aj to, že spraví väčšiu kopu než oni, (samozrejme mám na mysli exkrement).
My ľudia máme jednu vzácnu vlastnosť – tou je závisť. Závidíme susedovi, že má vyšší plat, krajší byt, prípadne má chatu, ktorú nemá každý… Závidíme kamarátom, že majú krajšie ženy – poniektorým závidíme krajšie milenky. Závidíme ľuďom, ktorí nazbierali krajšie hríby, ako my – obzvlášť v prípade, ak ich nazbierali viac…Vkladám sem fotografie hríbov, ktoré som nazbieral včera a dnes:
Závidíme tím, ktorí majú veľa peňazí, krajšie auta, krajšie domy. A ak sa k tomu domu pristaví aj veľký krytý bazén s vyhrievanou vodou, tak tá závisť sa ťahá až niekam do Austrálie. Všeobecne najviac závidíme bohatým ľuďom – ako zvykneme hovoriť pracháčom… Závidíme im nádherné vily a krásne drahé jachty. A poniektorým závidíme, že vlastnia vrtuľníky a lietadla. Aj my Slováci sme v nedávnej dobe mali jedného takého, ktorý mal svoje vlastné lietadlo. Verejne sa preslávil prekrúžkovaním až do národnej rady SR. Mnohým Slovákom utkvel v pamäti jeho výrok, že: „Cigáni potrebujú „malý dvor a dlhý bič“ – práve tomuto výroku tento človek vďačil za to, že sa stal poslancom NR. (Nejdem tu komentovať otázku rasizmu lebo tento blog by nemal konca).
Chcem sa zamerať na to čím som začal, čiže na závisť…zamysleli ste sa niekedy nad tým ako sa pozeráme na cudzie hovno? Zvraštíme tvár pri pohľade naň, akoby sme sa pozerali na najodpornejšiu vec na svete – nenormálne sa nám to bridí. A pritom všetkom to naše hovno je rovnaké ako to cudzie, rozdiel medzi nimi je len ten, že možno to cudzie je o niečo väčšie ako vaše. (Takže ďalší dôvod na závisť lebo ak vykadí väčšie hovno, zaručene musí aj viacej žrať, no a taký človek, ktorý žije z rúk do úst má k tomu asi dosť ďaleko).
No, aby som nehovoril iba neslušne o veci, ktorá je normálna a prirodzená – inak by nás to roztrhlo ako žabu – uzavriem to príkladom: Ak ktokoľvek z nás použije WC – vykoná veľkú potrebu a spláchne, napriek tomu sa stane, že niečo z toho tam zostane na hladine… A ak za nim navštívi WC ktokoľvek iný a zbadá ten kúsok hovna v myse, tak sa zatvári zhrozene, ale ak by aj po ňom zostalo v záchodovej myse takisto niečo plávať, ako po tom cudzom človeku a po nejakom čase by ten záchod použil opäť a pritom by vedel, že po ňom už tam nik iný nebol, tak pri pohľade na svoje hovno by to vnímal úplne inak, proste iba by si vytkol to, že mal to lepšie spláchnuť. (Ak sa vám nepozdáva, že to neslušné slovo tu toľko prezentujem, možno to bude tým, že o hubároch, ak majú šťastie na hríby sa zvykne hovoriť, že vstúpili do hovna.)
Vrátim sa k hubám: Závidíte? Nezáviďte, veď sú to len fotografie. Keď sú hríby nasušené, je úplne jedno, či boli veľké alebo malé, nasušené vyzerajú rovnako. (Rozdiel je len ten, že tie veľké vám skôr naplnia košík – za tými malými sa človek musí viac nachodiť). Hoci v mojom prípade mi to až tak veľmi nevadí, chodím rád, ale samozrejme je rozdiel prísť domov s plným košíkom hríbov ako s prázdnym. Je to ako pri milovaní, že bozkávať sa môžete do zbláznenia, ale na sex môžete zabudnúť. – V takom prípade ide skôr o to, že „košík“ potrebujete skôr vyprázdniť. (Muži vedia o čom hovorím). 🙂
PS
Jednu vec predsa len nezávidíme, tou je choroba, avšak stáva sa to hlavne medzi deťmi, že závidia kamarátom, keď sú chorí, že nemusia chodiť do školy.
Ale aj medzi dospelými sa nájde niekoľko takých, že im závidíme ich chorobu: Privodia si nejakú chorobu, ktorá im síce veľmi neublíži, ale postačí im na to, aby poberali invalidný dôchodok a nemuseli robiť. 🙁
... ani ja už neplánujem, kedysi som to robil ...
Zober so sebou kormidlo a môžeš si byť, podľa... ...
MeinGeist.sk O ďateline a zdutých kravách ...
....cez prázdniny som pásaval kravku u babky, ...
MeinGeist.sk Záujem by bol určite, som za ...
Celá debata | RSS tejto debaty