kormidlo

Na Slovensku sa posralo už toľko veci, že sa čudujem, že žiadna revolúcia nevypukla. (Aspoň zatiaľ).

Stačí sa pozrieť do ktorejkoľvek oblasti, či je to zdravotníctvo, školstvo, lesníctvo, poľnohospodárstvo alebo potravinársky priemysel, takmer v každom odvetví to už ide poriadne z kopca. Avšak teraz sa idem zamerať konkrétne na dve oblasti.

Nedávny výjazd nášho premiéra zreteľne potvrdil to typické slovenské riťolezectvo.

To, že pri jeho výjazde prišiel zbytočne o život jeden z jeleňov, to by sa ešte ako tak dalo prepáčiť, veď také prípady sa stávali a aj stávať budú, ale narýchlo postaviť pre premiéra novú drevenú lávku a na jej zhotovenie vypíliť 10 mladých stromov v bez-zásahovom území, tak toto je skutočne veľká nehoráznosť – riťolezectvo prvého stupňa, už tomu premiérovi na tú lávku chýbalo len prestrieť červený koberec… Veď to nie je len tak, aby významná osobnosť nemala prestretý červený koberec! To kde sme, 100 rokov za opicami, že nevieme, čo sa sluší a patri?! 🙂

Myslím si, že ak už premiérovi tie výjazdy skutočne chýbajú, tak by mu neuškodilo trochu turistiky, veď je mladý. Ak by mal napr. 70 rokov, tak v takom prípade by som sa už tomu nečudoval, žeby sa do tej Bielovodskej doliny nechal vyviesť spolu so svojou suitou, aby sa tam nadýchali čerstvého vzduchu, ale presadnúť  z vládnych bavorákov do 14 silných pikapov, tak to už je nehoráznosť najvyššieho rangu. Čudujem sa, že si predstavitelia Štátnych lesov TANAP-u dali tú námahu, že po vystúpení z áut s celou tou suitou išli jeden kilometer pešo. Nechápem, prečo ich tam nepreniesli na nosidlách?!  Tak ako to robievali ešte za čias kráľov alebo faraónov. Ako si tí lesníci dovolili nechať takú elitu ísť peši?! 🙂

Škoda, že nám blogerom pravidla nedovoľujú dávať do blogov fotografie z iných denníkov resp. médií. Myslím si, že tá fotografia ako pán premiér prechádzal po tej novej lávke by bola dobrým dôkazom toho, prečo na túto ceremóniu takto rozhorčene poukazujem. Ale verím, že ak si čitatelia kliknú na tento link,: Premiér Peter Pellegrini (43) na lávke, pre ktorú lesníci vypílili 10 mladých stromov z bezzásahového územia. – tak tú fotografiu tam nájdu.

Druhou oblasťou na ktorú chcem blogom poukázať je zálohovanie fliaš v našich obchodoch.

Toto, je iba malou ukážkou, čo po sebe zanechali dve neprispôsobivé osoby na sídlisku v priebehu 15 minút.

Ministerstvo životného prostredia sa už veľmi vážne zaoberá myšlienkou, že sa budú v slovenských obchodoch zálohovať aj plastové fľaše! Ale prvá vec, ktorá odporcov tohto systému zálohovania je, že sa zaoberajú s odhadom, koľko to bude stáť?!

Ceny zálohovaných PET fliaš by sa mohli pohybovať v rozmedzí od 0,20 do 0,25 centov.

Minister životného prostredia László Sólymos sa rozhodol zaviesť systém zálohovania PET fliaš, ktoré by sa mohlo už aj na Slovensku stať čoskoro realitou. „Minister životného prostredia už oznámil na viacerých fórach, že je rozhodnutý zálohovanie zaviesť.“

Pri pohľade na tento neporiadok hádam už ani žiadny komentár nie je potrebný…

Na slovenský trh sa dostane ročne až 1,1 miliardy fliaš, recykláciou sa ich vyzbiera približne 60 percent.

Avšak úprimne si treba priznať, že naše ministerstvo by sa s tým vôbec nezaoberalo pokiaľ by to nenariadila európska komisia, ktorá iba nedávno rozhodla, že členské štáty EÚ vrátane Slovenska budú musieť povinné zabezpečiť zber 90 %  jednorazových plastových fliaš aj prostredníctvom zálohovania do roku 2025. No výrobcovia sa už teraz sťažujú, že platia príliš veľa a vyhovárajú sa, že v prípade zálohovania bude nutné nakúpiť automaty, prípadne vytlačiť etikety a doriešiť, kto tie plastové fľaše bude zbierať?! (Na sociálnej sieti väčšina Slovákov vyslovila, že podporuje zavedenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Za zálohovanie sa vyslovilo 95 % ľudí, a iba 5 % bolo proti.)

Ani sa poriadkumilovným občanom nečudujem, že chcú, aby boli PET fľaše a plechovky hlavne hliníkové zálohované

Je zvláštne, že slovenskí výrobcovia okamžite hľadajú výhovorky, ale systém zálohovania PET fliaš už funguje v desiatich krajinách Európy: konkrétne na Islande, vo Fínsku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku a Srbsku. A výška zálohy sa pohybuje od 7 do 40 centov, a návratnosť zálohovaných plastových fliaš v týchto krajinách je až 90 percent…

Aj toto by sa nemuselo každoročne opakovať, pokiaľ by tie PET fľaše a hliníkové plechovky boli zálohované!

Nechcem tvrdiť, že výrobcovia nemajú aspoň v niečom pravdu, ale myslím si, že tie PET fľaše mali byť zálohované už min. pred 20 rokmi, a nebol by všade taký neporiadok, aký bohužiaľ všade vôkol seba vidíme, že hladiny riek a vodných nádrží sú plné hlavne plastových fliaš. (Ale bežne to vidíme takmer všade v mestách a na ich sídliskách, ale aj v obciach, že väčšinu nelegálnych skládok s domovým odpadom tvoria práve PET fľaše).
Pijacké bandy si bežne kupujú fľaškové pivo a popíjajú ho v parkoch, potom prázdne fľaše tam samozrejme nechajú. A sklenená zálohovaná fľaša tiež nie je lacná záležitosť 0,13 centov za kus – nie je pre niekoho na zahodenie – najmä bezdomovcom a slabším sociálnym vrstvám, takže ak by boli zálohované aj PET fľaše, tak si dovolím tvrdiť, že min. 90 % by sa ich kade-tade takto nepovaľovalo, ako sa povaľujú teraz.

Bohužiaľ aj takýto obraz sa naskytne pomerne často pri našich kontajneroch. (Radšej to už ani nejdem bližšie špecifikovať kto to robí!!!)

Nepochybujem o tom, že je hodne takých ľudí, ktorí tvrdia, že lepším riešením je vzdelávanie a výchova mládeže k ochrane životného prostredia a k pozitívnemu prístupu k prírode. Ale v tomto prípade je evidentné, že obchod sa chce na plastových fľašiach iba nabaliť presne tak, ako sa nabalil na plastových vreckách…

…preto najideálnejším riešením by bolo, aby sa  výroba a balenie výrobkov zamerala na opakované použiteľné obaly, ako je napr. sklo, lebo opakované (duplicitné) spoplatnenie plastových fliaš, ktoré sa už pri prvom použití môžu zdeformovať, tak hygienici to zo zdravotných dôvodov neodporúčajú a sú zásadne proti tomu, aby sa takéto fľaše opakovane používali.

Mestá a obce sú povinné starať sa o čistotu verejných priestorov. Ak sú v parkoch prázdne plastové fľaše, to znamená, že v spomenutých prípadoch je nedôsledná starostlivosť mestských a miestnych úradov o poriadok…

Aj by sa dalo súhlasiť s tvrdením, že mestá a obce sú povinné udržiavať poriadok, otázne však je, či by bavilo robiť ten poriadok, tých ľudí, ktorí to tvrdia, a mali by ho denne robiť aj po takýchto „poriadkumilovných“ občanoch, ktorí sa postarali o tento neporiadok?!

Riešením nie je zdražovanie a spoplatňovanie. Ale riešením je výroba a balenie výrobkov do opakovane použiteľných obalov, ako je sklo a nie opakované (duplicitné) spoplatnenie plastovej fľaše, ktorá sa už po prvom použití zdeformuje a ktorú hygienici zo zdravotných dôvodov neodporúčajú opakovane používať.
No riešením je aj vzdelávanie a výchova mládeže k ochrane životného prostredia a k pozitívnemu prístupu k prírode. Avšak je evidentné, že v tomto prípade sa chce obchod rovnako nabaliť na plastových fľašiach, ako sa nabalil na plastových vreckách. Samozrejme, že to by bol najrozumnejší spôsob, ale teraz, keď už tento systém s predajom plastových fliaš prebieha celosvetovo, tak pochybujem, že práve my – čiže Slováci – sa vrátime ku klasickému spôsobu plnenia, čiže do sklenených fliaš?