kormidlo

Chodiť poza školu je u mnohých dlhoročná záležitosť. A niekto sa pozastavuje nad tým, prečo zamestnanosť Rómov na Slovensku výrazne zaostáva za väčšinovou populáciou?!

Za bývalého režimu sa v tomto etniku kládol dôslednejší dôraz na školskú dochádzku školopovinných deti. Napriek tomu sa stávalo, že poniektoré deti mali hodne vynechaných hodín. Ale nebolo sa čomu čudovať, keď poniektorí rodičia mali aj 8-9 deti a sami vyrastali v početných rodinách, a ich rodičia takisto zanedbávali vzdelávanie svojich deti.

Po 89tom roku platí na Slovensku nariadenie: V prípade, že si deti neplnia povinnú školskú dochádzku a rodičia to zanedbajú, môžu prísť o sociálne dávky a hrozí im aj väzenie! (Trest odňatia slobody od 6 mesiacov až do 5 rokov!) – Napriek tomu v mnohých rómskych osadách je situácia taká, že je mnoho školopovinných deti, ktoré do školy takmer vôbec nechodia. Podľa mňa: najväčšiu vinu na tom majú kompetentné úrady a ich zamestnanci. Ak by svoju prácu vykonávali poctivo, tak niečo také by sa nemohlo stať.

Mnoho školopovinných deti tohto etnika dennodenne vydávame na našich uliciach ako spolu so svojimi rodičmi robia nájazdy ku kontajnerom s odpadkami. A to takmer na všetkých sídliskách – a nielen cez prázdniny -, ale aj počas školského roka. (Sú aj také mestské časti, ktoré už majú uzamykateľné kontajnery na odpadky). Takže miesto toho, aby tie deti sedeli v školských laviciach a vzdelávali sa, tak namiesto toho si berú príklad od svojich rodičov ako sa dá uživiť bez vzdelania a bez práce, že stačí k tomu iba prejsť sa častejšie k tým preplneným kontajnerom s odpadkami a vydať trochu energie pri prehrabávaní odpadkov…

Zdroj: https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/480592/ – uvádza: „nízka podpora zamestnávania Rómov prostredníctvom nástrojov úradov práce“ tkvie v tom, že u nich prevláda „nízka kvalifikácia a nedostatok zručnosti“.

„Miera zamestnanosti žien dosahuje len približne 16 % oproti 26 % u mužov.“ Ženy sa častejšie venujú domácim prácam a výchove detí. „Nízke vzdelanie rodičov, tiež výrazne ovplyvňuje výsledky ich detí v škole.“

„Chudoba má tiež negatívny vplyv na výsledky rómskych detí. Rómskym deťom sa v školskom systéme nedarí, odchádzajú z neho skoro a so zlými výsledkami. Vo výsledkoch celoslovenského testovania žiakov základných škôl v 5. a 9. ročníku dosahujú rómski žiaci zhruba polovičnú úspešnosť oproti majorite a približne polovica z nich sa do 9. ročníka ani nedostane.“ Totiž dochádza aj k opakovaniu ročníkov a ukončeniu povinnej školskej dochádzky už v 16. roku života. „V dôsledku toho len každý druhý Róm vo vekovej skupine 17 až 18 rokov študuje na strednej škole. Z toho následne v neskoršom veku vyplýva aj nízka zamestnanosť v tejto populácii.“

Stereotyp Rómov v chudobných osadách s vysokou nezamestnanosťou končí neraz šarvátkami medzi podguráženými chlapmi. Tým, že sú mnohí nezamestnaní, tak sa viac oddávajú popíjaniu alkoholických nápojov a v alkoholickom opojení to neraz končí hromadnou bitkou a mlátia sa takmer všetci osadníci – vzduchom lietajú kamene a na rad prichádzajú palice, násady do lopát, sekery a pod. K takýmto hromadným bitkám sú následne vysielané motorizované policajné hliadky, aby tam urobili poriadok a neraz to potom končí aj poškodenými karosériami a rozbitými oknami policajných vozidiel, čím vznikajú nie malé škodové udalosti.