kormidlo

Šesť hodín pred veľkým ošiaľom, petardy a rachejtle už lietali vzduchom, ako keby už bola polnoc 🙁

Len škoda, že sa oteplilo a ľadové sochy sa príliš rýchlo strácajú z oči. 🙁

Ale priznám sa, že kvôli blbcom, ktorí sa tam ožerú a potom sa nedokážu kontrolovať pri odpaľovaní pyrotechniky, tak pred polnocou už by som sa tam nevrátil, aj keby mi za to niekto ponúkal trebárs aj 500 eur.

Fontána za divadlom (Ladislav Serenča)

Betlehemská maštaľ… (Ladislav Serenča)

Ľadová socha pred hrajúcou fontánou medzi Dómom svätej Alžbety a divadlom (Ladislav Serenča)

Pred Michalskou kaplnkou (Ladislav Serenča)

Ľadová socha v blízkosti zvonkohry a hrajúcej fontány (Ladislav Serenča)
Ľadová socha pred hrajúcou fontánou medzi Dómom svätej Alžbety a divadlom

V pozadí stánky s občerstvením… (Ladislav Serenča)

Vianočný strom v blízkosti Imakulaty. (Ladisla Serenča)

Obróvska vianočná guľa je umiestnená v blízkosti Hlavnej brány oproti Technickej knižnice

Určite by to bolo oveľa krajšie, ak by bol sneh, ale o tom už rozhoduje vyššia moc…

Bohužiaľ žijem na veľkom sídlisku a mnohí nedočkavci spustili ostro – streľbu už po 20tej hodine, tak som musel zobrať psa ďaleko do lesa, aby sa z toho nezbláznil, aby sa mohol aspoň v kľude vyvenčiť.

Pred 10 rokmi, keď som tam bol naposledy na polnočnom stretnutí, tak jeden ožran, ktorý ledva stal na nohách si chcel pripáliť cigaretu zápalkou v momente, keď som popri ňom prechádzal a samozrejme preto, že bol ožratý ako čík, tak zápalku zapálil šuchnutím o škatuľku so zápalkami smerom od seba a horiaca hlavička mu vystrelila rovno na moju novú vetrovku, ktorú mi manželka len pred pár dňami kúpila pod vianočný stromček. A práve vtedy som sa zaťal, povedal som si, že moja noha už nikdy viac na takéto bujaré verejne oslavy nevkročí. Lenže to, že mi zničil vetrovku, tak toto ešte ani zďaleka nebolo všetko, lebo keď som prechádzal davom, tak takmer na každých 10-15 metroch som videl ležať na zemi spitých mládencov doslova do nemoty, vôbec nevnímali okolie a nevedeli o sebe, všetkých tam museli kriesiť mladé dobrovoľníčky (zdravotné sestry) spolu s lekármi záchrannej služby. (A už ani nejdem rozprávať o tom, ako vzduchom lietali fľaše od šampusu, ale aj iných alkoholických nápojov a človek musel striehnuť, aby ho niektorá z nich nezasiahla do hlavy a pod., a o zle odpálených rachétľach, či petárd a podobných nebezpečných „hračkách“, (na ktoré musel človek dávať veľký pozor, aby ho nezasiahli), tak o tých už aj škoda niečo ďalej hovoriť ). 🙁

A presne kvôli spomenutým veciam na Hlavnú ulicu na polnočné stretnutia už nechodím.

PS

Vážení čitatelia, všetkým vám prajem šťastný Nový rok PF 2018