kormidlo

Psychológovia radia: Namiesto napĺňania tašiek sa choďte prejsť s rodinou, napr. do prírody, do lesa, do parku, alebo jednoducho prejsť sa s rodinou na trhy a ani nemusíte nič kúpiť, len si užívajte čas strávený spolu. Zhromažďovaním vecí si kompenzujete nedostatok citov.

Vianoce sú spojené s veľkým očakávaním a sú emočne veľmi náročným obdobím. Mnohí z vás žijete rýchlo a nemáte čas na vnútorné a skutočné prežívanie vianočných sviatkov. Preto sa to snažíte kompenzovať materiálne, čiže zhromažďovaním a nakupovaním veľkého množstva vecí, a vaše pocity dusíte v sebe. Jednoducho povedané, svoje pocity nedávate najavo navonok sebe, ale ani ostatným členom vo vašich rodinách. Nevyjadrujete to, čo skutočne cítite, lebo nemáte na to čas, a tak sa obklopujete darčekmi. Tie vám majú symbolizovať pokoj, ktorý cez sviatky všetci hľadáte. Keď máte plné skrine a chladničky, tak to vo vás evokuje pocit naplnenia, nemusíte nič robiť a všetkého je dostatok. (Lenže Vianoce nie sú o množstve všetkého, sú úplne o niečom inom. Vo väčšine kresťanských rodín je to o stretnutí všetkých členov rodiny, aby si počas sviatkov pospomínali na všetko krásne, čo počas roka spolu so svojimi ratolesťami zažili, ale hlavne, aby si pripomenuli narodenie malého Ježiška.)

No podľa mňa všetko tkvie vo výchove. Je to o tom v akých podmienkach človek vyrastal. (Ak si niekto od malička neváži „korunu“, tak ten bude stále iba rozhadzovať a vôbec sa nebude zamýšľať nad tým, či to je užitočné, alebo nie.) 🙁

Ako dieťa som vyrastal vo veľmi chudobnej rodine, boli sme štyria bratia a všetci sme si od útleho detstva uvedomovali, že nemôžeme mať to, čo majú napr. naši spolužiaci z bohatších rodín, lebo naši rodičia nemali z čoho zariadiť, aby sme také veci mali aj my. Ešte aj vianočné sviatky sme prežívali v skromnosti a nikdy sme nič nevyhadzovali (mám na mysli hlavne jedlo a potraviny), lebo praktický ani nebolo, čo vyhodiť, a ak predsa len zostali nejaké pomyje, tak tie zožralo naše prasa, ktoré náš otec zadovážil (kým žil, zomrel veľmi mladý 43), lebo vedel, že sa mu táto investícia viacnásobne vráti.
Tým, že som bol celý život vedený k skromnosti, tak som sa aj skromne správal. A táto skromnosť vo mne pretrváva aj po vyše 50tich rokoch. Čiže na vianočné sviatky sa pozerám skôr tak, ako keby bola „bežná nedeľa“, jednoducho nenaháňam žiadne darčeky (jednak preto, že nikdy neviem, čo by som mal kúpiť, aby to potešilo moju polovičku a moje vnučky) a preto si s tým ani nelámem hlavu a robím presne to, čo sa odporúča aj v článku, miesto toho, aby som lietal po obchodoch a zháňal darčeky, tak sa idem prejsť do prírody, a to buď peši, alebo na horskom bicykli, no a ak je sneh, tak na bežkách. A nakupovanie nechávam na moju polovičku, (ale aby ste si to nevysvetľovali tak, že manželku zneužívam, ju to jednoducho baví) ja jej iba každoročne zopakujem moju formulku: vieš kde mám moje peniaze, tak si zober koľko potrebuješ a kúp, čo uznáš za vhodné. Manželka je už bohužiaľ na tých nákupoch chorobne závislá, takže ak by som proti tomu protestoval, tak o to viac by som si iba pohoršil a jej prístup k nákupom by sa aj tak nezmenil.) 🙁

Pri tejto príležitosti by som nerád vynechal to, čo vytýkam nielen mojej polovičke, ale aj mojim dcéram, ale nebojím sa povedať, že takto je to v dnešných časoch skoro vo všetkých rodinách s malými deťmi. Totiž ešte v časoch, keď boli naše dcéry malé, tak pri každej príležitosti sa im kupovalo množstvo hračiek a to nielenže my sme im ich kupovali, ale aj takmer všetci príbuzní. Takže hračky sa iba kopili v byte, zbytočne zaberali veľa miesta a napriek tomu sa to každoročne všetko opakovalo. Darmo som sa ja rozčuľoval, že či toto má význam takto zbytočne míňať peniaze, že lepšie by spravili, ak by tie peniaze (míňané na hračky), ak by ich radšej odkladali na horšie časy, čiže mám tým na mysli, že ak už budú dcéry študovať a vtedy im bude dobrá každá koruna navyše. (Ale bohužiaľ muži ani v takých prípadoch nemajú pravdu, lebo tú majú iba ženy.)

A presne to isté je to teraz aj v prípade našich vnučiek, už majú detské izby preplnené toľkými hračkami, že už ich ani nemajú kde ukladať (dovolím si tvrdiť, že ani v niektorých materských škôlkach toľko hračiek nemajú), ale ako náhle sa blížia či už narodeniny, meniny alebo vianočné sviatky, tak naše ženy sa idú zblázniť v pretekaní, kto a aké (ďalšie) hračky kúpy našim vnučkám. Je to naozaj choré!!!

No vec o ktorej sa zmienim na záver, je všetkým ľuďom všeobecne známa, ale nedá mi, aby som sa o tom aspoň pár vetami nezmienil. Chcem poukázať na odpadky, ale nemám na mysli bežné odpadky z našich domácnosti, skôr sú to zvyšky jedál, ktoré boli z prehnanej štedrosti nachystané v takom veľkom množstve, že za normálnych okolnosti by niektoré rodiny museli tieto jedlá konzumovať ešte najmenej dva týždne po vianočných sviatkoch.

No a kde tieto potravina končia, tak o tom už snáď ani nemusím nič hovoriť…

PS

Ale aspoň to mierne naznačím týmto názorom: Niet sa potom čomu čudovať, že na našich sídliskách pribúda veľký počet potkanov, že kontajneri nám dennodenne navštevujú bezdomovci a neprispôsobiví Rómovia (aj so svojim školopovinnými deťmi) a svojim prehrabávaním sa v týchto odpadkoch nám veľmi ľahko môžu privodiť masové infekčné choroby. (Jednou z nich a pomerne častou je aj žltačka, a to len preto, že títo spomenutí ľudia po tých „nákupoch v kontajneroch“ s odpadkami zároveň chodia medzi civilizovaných ľudí do rôznych obchodov, nákupných centier, ale aj sa vozia hromadnými dopravnými prostriedkami MHD a svojim špinavými rukami všetko obchytávajú!) 🙁

PS 2

Vážení čitatelia, chcem vás iba upozorniť nato, že nečakajte odo mňa reakciu na váš prípadný príspevok v debate. (Totiž včera som bol kompetentnými ľuďmi v debate zablokovaný a to len preto, že som jednému diskutérovi odpovedal na jeho hanlivý príspevok v ktorom mi napísal toto: „Ach, aké si len hlúpučkô“. 🙂

Mnohí ma poznáte, ako aj to, že si nenechám sr.. na hlavu od nejakého primitíva, ktorí sa skrýva v anonymite. Preto som mu napísal toto: Dôvod: Ty si nadávaj svojej materi, že ťa vyp…. na svet a nie mne. (Asi by sa mal činiť admin, čo Ty nato?!)  – Prepáčte, že som nenapísal tie slovíčka celé, lebo by mi ešte stihli zablokovať aj tento blog, (aj, keď si myslím, že som to tomu diskutérovi napísal ešte celkom slušným slovom), ale aspoň som sa presvedčil o tom, že tu platí dvojaký meter, že ten, ktorý by mal byť ako prvý zablokovaný, tak ten sa spoza rohu rehoce z toho, že namiesto neho zablokovali mňa. :-((((

(Mimochodom, pred 6 hodinami som napísal kompetentnému človeku, že z ich strany to voči mne bolo kruté rozhodnutie, ale nakoľko mi na ten môj email doteraz nezareagovali, tak som sa rozhodol už viac nečakať a preto vás o tom informujem aspoň týmto spôsobom.)