Dá sa vôbec slovami opísať radostný pocit pri pohľade na čerstvo narodenú vnučku?

11. februára 2011 08:43, Prečítané 2 507x, kormidlo, Nezaradené

Je pravdou, že vo chvíli, keď už viete ako táto malá „guľôčka“ vyzerá a aká je, tak toto očakávanie už nie je až také veľké ako keď ju zbadáte skôr ako jej fotografie. (Staršia dcéra ma totiž predbehla a stihla mi odoslať fotografie mojej prvej vnučky cez emailovú schránku).

Dlho som váhal, či sa mám tým „cudzím perím“ pochváliť, lebo to beriem tak, že osobne na tom mám iba veľmi malilinký podiel a pokiaľ by sa narodila moja ďalšia dcéra alebo syn, tak to by som určite skákal až po plafón a hneď v ten deň by som vyslal svoju radostnú správu do éteru.

Ale ten pocit, ktorý som zažíval predvčerom pri pohľade na moju prvorodenú vnučku sa dá slovami skutočne ťažko opísať. Dcéra nám pred odchodom do nemocnice zverila svoju fénu do opatery a manželka ju nechcela nechať doma samotnú, tak mi povedala aby som išiel do nemocnice sám a že ktovie, či ma ku prvo – rodičke a vnučke pustia, keď vrcholila chrípková epidémia.

Obavy mojej polovičky sa nenaplnili a ja som ostal milo prekvapený, keď v nemocnici po zazvonení mi milá sestrička oznámila aby som chvíľu počkal a že mi maličkú prinesie ukázať.

Skutočne ten Boh to vedel dobre zariadiť, lebo pohľad na takýto maličký „uzlíček“ aspoň poniektorým z nás už nechá jazyk „zviazaný“ a zmôžeme sa iba na jediné slovíčka – malá krásna babuľa.