kormidlo

V knihe s podobným názvom sa jej autor v jednej stati vyjadril v tom zmysle (nejdem ho citovať), že iba idiot v politike nekradne a tým okráda svoju rodinu. Dúfam, že to myslel iba ironicky, lebo počas jeho pôsobenia v politike (poslanec NR SR a tuším, že bol aj veľvyslancom) som sa nikde nedočítal o tom, žeby tento pán bol zamiešaný v nejakej kauze alebo nejakom tendry, ktorými by sa obohatil, či pripravil štát o značné finančné prostriedky.

Iba pred pár dňami sa tu na blogu jeden  bloger  zmienil o premnoženej  byrokracii v štátnej sfére, ale aj v politike a že my občania a voliči sme ich poskokovia a, že tí byrokrati  by boli najradšej keby sme ich hry sledovali iba z veľkej diaľky, nerozumeli im, nevideli do nich, nepochopili ich, ale stále zostali platiacimi divákmi. Ja som v debate k tomuto článku zareagoval nasledovne: Slovenský nebyrokratický volič nikdy neprestane hrať hru na socialistu a nezačne byť aj on kapitalistom, lebo naša mentalita nás drží v šachu a to tým spôsobom, že väčšina je naučená vtierať sa byrokratom do zadku a potom z toho čaká výhody vo svoj prospech. (A „rodinkárstvo“ aké panuje na Slovensku, tak toto asi nemá období v žiadnej inej krajine.)

Rodinkárstvo som dal do úvodzoviek preto, lebo na Slovensku v mnohých prípadoch stačí aby ste sa s niekým z dôležitých a kompetentných osôb stretli párkrát pri „poháriku“ a už ste priateľmi takmer v príbuzenskom vzťahu a to už nehovorím o tom, keď máte aj v svojom rodinnom okruhu príbuzného, ktorý zastáva alebo zastával dôležité miesto v niektorom úrade. Ten si počas pôsobenia v „svojom“ úrade, svojim konaním zaviazal toľkých známych v ďalších úradoch, že tí sú potom za svoje protislužby navzájom tak previazaní, že si dovolia  porušiť alebo obísť predpisy, ba aj zákony, len aby sa odvďačili jemu osobne alebo aj jeho rodinným príslušníkom (a to ešte na mnoho rokov), hoc ten dotyčný na svojom mieste vo svojej „dôležitej funkcii“ už dávno nepôsobí, takže takmer až do jeho smrti. (Čitateľa ubezpečujem, že viem o čom hovorím, respektíve o čom píšem.)

Takže aby som sa vrátil k úvodu: je na škodu veci, že v politike nie je viac takých idiotov ako bol spomenutý autor knihy, lebo potom by sme si my bežní občania nemuseli viac uťahovať opasky, aby naši „múdri“ politici mohli štátnu kasu neustále dopĺňať našimi zvýšenými daňami.

No, ale, čo dodať na záver, keď Slovákom v politike viac vyhovuje „rodinkársky systém“ a tak volia takmer zakaždým tých istých politikov, ktorí ich neustále vodia za nos.