kormidlo

Zlomená ruka mi takmer na 2 mesiace prerušila moju záľubu v bežeckom lyžovaní, no našťastie v rekreačnom stredisku na Jahodnej pri Košiciach je umelého snehu dostatok ešte aj teraz a dúfam, že sa tam ešte udrží aspoň do polovice marca.

Včera popoludní som už lyžovanie nechcel naďalej odkladať lebo napriek tomu, že v okolí Košíc už snehu nikde nemáme, tak na Jahodnej na „umelom snehu“ sa ešte lyžovať dá. Ruka ma ešte trošku pobelieva, ale povedal som si idem to vyskúšať.

Takže už som dolyžoval a teraz najmenej dva týždne si môžem akurát pískať. 🙁 (Paradoxom v tomto prípade bolo, že ruku som si nezlomil pri lyžovaní, ale ešte na chodníku vedúcemu k zjazdovke. Chodník nebol posypaný a až príliš zľadovatený, podcenil som to, že topánky na lyžovanie, predsa len nie sú vhodné na chodenie).

Lyžovať sa mi obstojne darilo, ale prišla chvíľa na ktorú do konca života nezabudnem a nikdy si neodpustím to, že som spôsobil smrť malého iba 7 ročného chlapca.

Na začiatku lyžovania 26.2.2022

Viem, že na bežkách na svahu, ktorý je určený pre zjazdových lyžiarov by som sa lyžovať nemal, ale uznajte, čo má robiť lyžiar, ktorý holduje bežeckému lyžovaniu?

Bolo tam celkom rušno, v prevádzke boli všetky 4 vleky.

Cestovať za snehom do Tatier si vyžaduje viac času a nezanedbateľnou je aj situácia s omikronom. Podľa mňa trepať sa v preplnenom vlaku nie je najrozumnejším riešením, najmä keď si človek uvedomuje, že nie všetci cestujúci dodržujú nariadenia epidemiológov a nosenie respirátora v dopravných prostriedkoch jednoducho ignorujú.

Mne ten smailík šťastie nepriniesol 🙁

Zhruba po hodine môjho lyžovania, keď som si to „švihal“ dolu svahom zrazu som stŕpol, zozadu som pocítil náraz na jednu z mojich palíc, hodilo ma to na zem a v momente, keď som sa otočil som pochopil, čo ten náraz spôsobilo, malý chlapec, ktorý sa pretekal so svojim kamarátom si ma nevšimol a skončil napichnutý hruďou na hrote mojej palice…

Žiaľ tak dopadlo moje lyžovanie. 🙁

Okamžite som volal záchranku, priletel aj vrtuľník, ktorý chlapca odviezol do nemocnice, žiaľ po polhodine sme sa dozvedeli, že napriek všetkým snahám záchranárov, chlapcovo zranenie bolo také vážne, že na jeho následky zomrel ešte počas prevozu.

P.S.

Vážení čitatelia, možno si položíte otázku, čo týmto mojim blogom sledujem resp. čo som nim chcel povedať?! Vyprovokovali ma k tomu články, ktoré nám novinári dennodenne predkladajú v médiách o celkovej situácii na Ukrajine.

Pri čítaní tých článkov si čitateľ v mnohých prípadoch nemôže byť istý, čo je fikcia a čo je skutočnosť. V niektorých prípadoch je to až očividné, že novinári tými svojimi článkami nám čitateľom robia propagandu ukrajinskej armáde. Zase na strane druhej vyvolávajú v ľuďoch nenávisť k ruskému prezidentovi a jeho armáde, že rad za radom zabíja nie len ukrajinských vojakov, ale aj civilné obyvateľstvo a hlavne ženy s malými deťmi. 🙁

Pochopiteľne, že čo sa týka spomenutej druhej strany, tak to sa poprieť nedá lebo vojnu začal Putin.