kormidlo

Kiska v roku 1990 poldruha roka vykonával manuálne práce na čerpacej stanici a v obchode so sendvičmi – neskôr na stavbách v Spojených štátoch.

Tam mal Kiska zarobiť prvé veľké peniaze, ktoré vzápätí investoval do americkej brokerskej spoločnosti, tá obchodovala na komoditnej burze, ale nanešťastie do troch týždňov skrachovala.

Kiska sa v decembri 1991 vrátil na Slovensko. 18. februára 1992 spolu so svojim bratom a bratrancom založili spoločnosť s ručením obmedzeným TRIANGLE GROUP INTERNATIONAL so sídlom v Kežmarku. (Vystupovala ako pobočka rovnomennej americkej spoločnosti v Severnej Karolíne vlastnenej ich priateľom). „Spoločnosť prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch.“ 9. mája 1995 na tento účel založili spoločnosť EUROGOLD CORPORATION v Severnej Karolíne, Kiska bol jej viceprezidentom a sekretárom. Ale ani tento Kiskov biznis ešte nebol úspešný.

Jeho príbeh milionára sa začína písať v septembri 1996 – keď založil „eseročku“ TatraCredit, ktorá ponúkala službu Triangel. Služba spočívala v nakúpení spotrebnej elektroniky priamo od výrobcu, s cieľom „obísť veľkoobchodnú a maloobchodnú maržu a v následnom splátkovom predaji spotrebiteľovi.“ Jej sortiment sa postupne rozšíril o nábytok, hračky, športové potreby a podobne. – „Odkiaľ dovtedy nie veľmi úspešný podnikateľ získal počiatočný kapitál, ktorý musel v tomto období predstavovať rádovo milióny slovenských korún je otázne.“ Krátko na to založil akciovú spoločnosť QUATRO, tá ponúkala konkurenčný projekt splátkového predaja priamo v predajniach. Takže Kiska konkuroval sám sebe. Vyjadrenie Kisku: „Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“ – „Ak štartovný kapitál v prípade nákupu elektroniky na úrovni výrobcu mohol predstavovať milióny korún, v prípade požičiavania peňazí to museli byť prinajmenšom desiatky miliónov!“ – Žiadne riadne vysvetlenie!

Zaujímavé sú najmä podmienky za akých Kiska požičiaval…jeho „splátkové firmy a nebankovka niekoľko rokov ponúkali ľuďom financovanie na úver s ročným úrokom až okolo tridsiatich percent (!). Kto splátky neuhradil, čelil exekúcii. Kiska s partnermi biznis vybudovali a v roku 2005 predali bankovému domu.“ Zdroj: http://www.hlavnydennik.sk/2019/12/02/pochybny-povod-kiskovho-bohatstva/

O ďalších pochybnostiach Kiskovho podnikania po roku 2005 sa už ani nejdem zmieňovať, boli toho plné noviny, ako holding čelil pokutám od Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá mala viacero výhrad k rôznym produktom. – Príkladom by mohol byť jeden z klientov nebankovej spoločnosti QuatroCar, ktorý bol „v októbri 2011 nepríjemne prekvapený pri žiadosti o predčasné splatenie úveru zobratého na kúpu ojazdenej Škody Octavia. Až doma si totiž všimol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 280 eur.“ – (Podľa obchodnej inšpekcie, tak celková výška nákladov na úver nebola na úrovni 14,34 percenta, ale viac ako 36 percent.)

Takže na tomto je postavený úspech Andreja Kisku?! Ak by podobne ako Kiska podnikali viacerí podnikatelia na Slovensku, tak v takom prípade by som s Kiskovým výrokom súhlasil, že: „Slovensko je mafiánsky štát.“