kormidlo

V živote to občas býva tak, že ak niečo vôbec nečakáte, tak práve vtedy sa vám to stane… a poznačí vás to tak, že na to len tak ľahko nezabudnete. S takou príhodou sa potom často sťažujete svojim priateľom prípadne susedom alebo svojim známym… nazvať moju nepríjemnú skúsenosť s poruchou na aute v pomere, akú to malo odozvu, tak to je ešte slušne povedané, dokonca príliš obozretné, lebo v takom prípade v akom som sa ocitol som mal chuť prekliať všetkých tých, ktorí mi v živote nič dobrého neprajú a ešte to očividne dávajú najavo. Minimálne dva dní vopred sme naše vnučky pripravovali nato, že ich vyberieme spolu s manželkou zo školy skôr a pôjdeme sa spolu kúpať k rodine staršej z nich do ich bazéna. – (Keď začali obe chodiť do školy, tak už sa nestretávali resp. nestretávajú tak často akoby chceli). Je to ako zakliatie, ale človek je voči tomu bezbranný. Najprv manželka vybrala zo školy mladšiu z nich, nasadli sme do autá a ideme smer Ďurkov, no sotva sme sa dostali na výpadovku za Luník IX., na palubovke sa mi rozsvietilo varovné svetielko, že s motorom nie je niečo v poriadku… o pár sekúnd nato mi už vozidlo samo od seba znížilo otáčky a to bol pre mňa jasný signál, že naša cesta už bohužiaľ skončila. (Niečo podobné sa nám stalo pred dvomi rokmi v Poprade, keď sme išli do Tatier na dovolenku… na krátke etapy som sa musel dotrepať do najbližšieho autoservisu – odišla mi cievka, zhruba dve hodiny sme mali zdržanie a porucha ma pripravila o pár stoviek eur).

Včera som odstavil auto na krajnici a po zabezpečení vozidla, (aby som nim neohrozoval cestnú premávku) som zavolal môjmu bratovi, aby ma prišiel odtiahnuť do najbližšieho servisu. Lenže s tým sa človek dokáže zmieriť lebo nič netrvá večne a stroj sa môže pokaziť kedykoľvek, ale vysvetlite to sedemročnému dieťaťu, že bohužiaľ so sesternicou sa nestretne lebo auto je pokazené a musí do servisu… dvadsať minút nám fňukala, že to je nespravodlivé!

Ale, nechcem vás dlho napínať pristúpim k podstate, kvôli ktorej som sa rozhodol tento blog napísať: Tým, že takmer celý mesiac som každodenne chodil autom k lesu, na miesta kde chodievam zbierať hríby, tak som si nemohol odpustiť, aby som aj dnes nešiel na hríby. Takže išiel som tam bicyklom. V Myslave resp. zhruba pol kilometra na jej konci robia cestári novú cestu, čiže rekonštrukcia prebiehala a prebieha úplne od základov. Zhruba pred dvomi týždňami dokončili jednu polovicu cesty, okamžite prehodili semafory na druhú stranu cesty, aby motorové vozidla mohli prechádzať oboma smermi (čiže zhora aj zdola) v štvorminútových intervaloch po novej ceste…Všetko vyzeralo OK – dokonca som cestárov – v duchu – chválil, že to stihli spraviť v celkom slušnom termíne, ale dnes, keď som išiel bicyklom po obnovenom chodníku vedľa novej cesty, tak som sa veľmi nahneval, to, čo sa mi postavilo do cesty takmer uprostred chodníka ma poriadne vykoľajilo – (prikladám sem aj fotografie) –

Nad tým rozum zostáva stáť 🙁

Tento snímok je pre neveriacich Tomášov, ktorí by ma chceli podozrievať z toho, že tie fotografie som ja nerobil.

Ale aspoň hríbom sa dnes darilo 🙂

Môj najlepší tohtoročný úlovok 🙂

na tom zhruba pol kilometrovom úseku sú štyri okrúhle kovové kryty zakrývajúce kanalizáciu…neviem, či a ako projektant naplánoval doriešiť tieto miesta s kanalizáciou, ale v takom stave v akom je to tam teraz, tak to ponechať nedokončené mohol skutočne iba debil lebo stačí, aby si cyklista idúci na bicykli – po tomto chodníku – nevšimol prepadlinu nad kanálom a ak by do tej diery vletel v plnej rýchlosti, tak ak by sa na mieste nezabil, tak s dolámanými hnátmi by skončil v nemocnici min. s dvojtýždňovým nenúteným pobytom. 🙁

Možno sa cestári k tomu stavajú tak, že cesta ešte nie je odovzdaná celá do prevádzky, ale ak tam na tom chodníku dôjde k nešťastiu, tak kompetentné organy nebude zaujímať, či cesta bola hotová celá, ale budú sa pýtať prečo tieto prekážky neboli zabezpečené tak, aby tam nedošlo k úrazu?!