kormidlo

Mečiar mi nebol sympatický a často som uveril konšpiračným médiám, no vyjadrenia publicistu Antona Seleckého ma presvedčili, že britská MI6 vodila Slovákov za nos.

Dávam sem plné znenie toho, čo všetko bývalý zástupca šéfredaktorka denníka KDH Slovenský denník – povedal pre TASR v Bratislave 9. marca 2018 „Boli to ťažké články proti Mečiarovi a tieto informácie prinášal aj istý pán Vladimír Pavlík. Okrem FBIS nás zásobovali aj istí novinári. Jednoducho strieľali sme do Mečiara zo všetkých kalibrov.“

Anton Selecký: „Istý Tom Nicholson prišiel so spisom Gorila v kufríku a ten istý Tom Nicholson prišiel aj s nedokončeným článkom nebohého novinára Kuciaka
Publicista zverejnil aj video, na ktorom opísal vlastné skúsenosti so zasahovaním cudzích spravodajských služieb do politického diania na Slovensku. V úvode zareagoval na rozhovor s Vladimírom Mečiarom, v ktorom Mečiar opísal situáciu pred vznikom samostatného Slovenska a voľbami v roku 1992

„Už dávnejšie bola zriadená jednotka boja s nacionalistickým extrémizmom pri Federálnej bezpečnostnej službe, ktorá mala za úlohu diskreditovať osoby aj všetko, čo sme robili. Išli cez novinárov, médiá a do značnej miery cez denník KDH, kam nosili hotové materiály na zverejnenie. Dokonca večer pred voľbami v roku 1992 pustili film o mojej minulosti, ktorý bol vyrobený práve týmito zložkami. Tie lži vyrobené na kompromitáciu napokon zľudoveli. Tým sa začali voči HZDS útoky cez médiá. Vytvárali voči nám atmosféru nenávisti, takže do volieb v roku 1992 sme išli za veľmi sťažených podmienok”, povedal v rozhovore Mečiar.

Pohľad na situáciu z druhej strany opísal práve zástupca šéfredaktora spomenutého denníka Anton Selecký: „Rád by som teda zhodnotil moje pôsobenie v Slovenskom denníku za pôsobenia Vladimíra Mečiara, a keďže sa dnes hovorí o zasahovaní cudzích tajných služieb do politiky na Slovensku, tak presne toto sa stalo aj vtedy. Bol som zástupca šéfredaktora novín KDH Slovenský denník. Vtedy sa rozbiehala veľká kampaň proti Vladimírovi Mečiarovi a HZDS. Predsedom vlády bol vtedy Ján Čarnogurský, ktorý bol zároveň predsedom KDH a ministrom pre zahraničné vzťahy bol Pavol Demeš, nekorunovaný kráľ zahraničných mimovládok. Slovenský denník hral v boji proti Mečiarovi prím a ja ako zástupca šéfredaktora som bol do toho zapojený.

FBIS nám bola k dispozícii. Dostávali sme informácie, ktoré nám pripravovali a ktoré sme len uverejnili. Boli to ťažké články proti Mečiarovi a tieto informácie prinášal aj istý pán Vladimír Pavlík. Okrem FBIS nás zásobovali aj istí novinári. Jednoducho strieľali sme do Mečiara zo všetkých kalibrov. Ja som mal dokonca prípis, „Tono ak budeš potrebovať pomoc generálneho prokurátora vo veci Mečiar, Pánis, môžeš volať, je ochotný ti pomôcť.“ Mali sme veľkú prevahu voči opozičnému HZDS.”

Prípis od generálneho prokurátora
A pokračuje ďalej: „Čo chcem povedať a čo je veľmi aktuálne. Hovorí sa, že zasahovanie cudzích tajných služieb do diania na Slovensku je konšpirácia. Môžem vám na rovinu povedať, že cez KDH tu pôsobila britská MI6. Okrem toho na Žabotovej ulici sedela pani Nina Jurevičová, americká poradkyňa. Vtedy ma to nezaujímalo, Vladimír Mečiar mi nebol sympatický, takže som sa sústredil na tú „publicistiku“. Z britskou tajnou službou som mal česť sa zoznámiť. Počas predvolebnej kampane prišli za mnou do redakcie s tým, že Slovenský denník musí uverejniť jeden leták. Leták rozdeľoval Čarnogurského a Mečiara do dvoch kategórií.

Čarnogurský– katolík, nebol komunista, obhajoval disidentov, bojoval proti režimu, bol väznený a chce posilniť Slovensko prostredníctvom spoločného štátu.

Mečiar– bývalý komunista podozrivý zo spolupráce s ŠtB, nebojoval proti režimu a teraz chce rozbiť spoločný štát a tak ohroziť Slovensko.

Čarnogurský a Mečiar

„Vtedy sa tu nehralo len o voľby ale aj o to, či vôbec vznikne samostatné Slovensko,” opisuje Selecký.

„Jedného dňa prišiel za mnou pracovník FBIS a ukázal mi správu brannobezpečnostného výboru o Vladimírovi Mečiarovi. O niekoľko dní vyšla správa v Mladej fronte dnes, podpísaný Štefan Hríb. Kto mu to dodal, vie len on sám.

Vtedy sme to ešte nechápali o čo ide, ale dnes to vnímam ako permanentný zákulisný vplyv zahraničia na politiku na Slovensku a nielen na Slovensku samozrejme. Ak ešte raz bude niekto hovoriť, že sú to konšpirácie a výmysly, tak si môže zarámovať tento plagát spravodajskej služby MI6 z britských ostrovov, ktorý sa vkladal do novín pred voľbami v roku 1992.

Toto je minulosť, ktorá sa žiaľ opakuje. Nikto si nespomenie, že pred šiestimi rokmi istý Tom Nicholson prišiel so spisom Gorila v kufríku. A tento istý Tom Nicholson prišiel s nedokončeným článkom nebohého novinára Kuciaka.

Stále sa tu operuje nejakou ulicou. Existuje tu know-how, ako tých ľudí rozčúliť, ako vybičovať nejaké emócie, pri ktorých ľudia prestávajú uvažovať. Porovnajme si v krátkej dobe podobné pochody a podobné úkazy ako boli Gorila, Neberte nám 17. november, Protikorupčný pochod. Keď si ich tak postavíte vedľa seba, tak ako by ich jedna mater mala.

Redakcia Aktuality je predstavovaná ako skutočná SIS. Presne vedia, kde kto bol, s kým, s akým veľvyslancom, čo od neho dostal a SIS je predstavovaná ako jedna absolútne neschopná organizácia. Igor Matovič s Remišovou a Nicholsonovou je akési zástupné policajné prezídium, normálne zvolení ministri súčasnej vlády sú obviňovaní, ale nie prokuratúrou, a poslanci vyťahujú dôkazy ako kúzelníci z klobúka.

Davy nesmú byť hnané do niečoho, čo nie je v ich záujme. V záujme každého štátu je, aby fungoval podľa pravidiel, ktoré sú ústavné a nikto nemôže robiť revolúcie, aby získal moc,” uzatvára Anton Selecký.