Skutočne, prekvapilo by ma, ak by sa Slovensko stalo opäť slušnou krajinou. Aby sa slušný človek nemusel báť vyjsť von na ulicu, že ho niekto okradne, zmláti alebo aj zabije, a to v nejednom prípade aj pre posledných 20 eur, ktoré mala dôchodkyňa/dôchodca, či už v kabelke vo vrecku alebo v peňaženke.
Potešilo by ma, ak by si Slováci začali dôverovať a boli by k sebe milí aspoň tak, ako tomu bolo pred 50 – 6oimi rokmi, že celá obec vedela kde má Anča alebo Ďuro odložený kľúč od vchodu do domu alebo, že sa vôbec nezamykajú lebo sa ani zamykať nemusia – lebo ich nikto neokradne resp. nevykradne.
Dnes sa to na každom kroku pohnojilo, a to, či už v politike alebo len tak medzi ľuďmi, medziľudské vzťahy ochladli…, ale aspoň jednu vec máme „pozitívnu“- nastalo globálne oteplenie.
A o neporiadku a nelegálnych skládkach s domovým odpadom som už písal v mnohých blogoch, takže iba by som sa opakoval, no zhodou okolnosti práve dnes som si na internete prečítal tento článok: Open in new window píše sa v ňom o mladom Slovákovi Patrikovi (28), ktorý precestoval 40 krajín, ale tvrdí, že takú špinu ako v našej prírode nikde nevidel…
Ale, keď som už načal túto tému, nedá mi, aby som tu nespomenul jednu úsmevnú príhodu, ktorá sa udiala minulý týždeň, keď som sa vracal z prechádzky (les). Neďaleko jedného hypermarketu – na našom sídlisku – som si všimol dvoch mládencov z nášho nemenovaného etnika ako si viezli, – ale aj – niesli v rukách oceľový šrot, ktorý si pozberali v okolí niektorých kontajnerov.
No priam ma šokovalo vyjadrenie zhruba 4-5 ročného dievčatka, ktoré išlo spolu s mamou do obchodu: malá povedala mame: Pozri mama, ujo nesie „kolotoč“. Je to priam neuveriteľné, akú fantáziu majú poniektoré malé deti. No skutočnosť bola tá, že jeden z tých dvoch mladých mužov niesol na pleciach akési biele pokrivené zábradlie, alebo detskú oceľovú postieľku (nedalo sa to bližšie identifikovať – možno rám nejakého bilbordu alebo reklamy).
Lenže toto bola jedna z pozitívnych veci, ktorú ľudia tejto menšiny vykonávajú, horšie je to už v prípade, keď niektorí z nich si zoberú so sebou obnosené šatstvo z kontajnerov a potom po nejakom kratšom čase ho „separujú“ takým spôsobom, že, čo sa im hodí, to si ponechajú a zvyšok odevov jednoducho odhodia do lesného porastu…
Niektorí psičkári majú takých štvornohých miláčikov, že sú schopní „zásobiť ich drevom na zimu,“ aby si to drevo nemuseli kupovať…
No mňa len tak napadlo, že nebolo by od veci, ak by si psičkári naučili svojich štvornohých miláčikov vypátrať tých nespratníkov, ktorí nechávajú po sebe takto odhodené šatstvo v lese, aby v takom prípade mohli tým ľuďom vysvetliť, že prírodu je potrebné chrániť a bolo by od nich slušné, ak by tie veci išli pozbierať a zaniesť tam kam patria. Ale nebolo by od veci aj to, ak by tie psi – namiesto toho dreva, ktoré nosievajú v papuliach – poodnášali z lesa to obnosené šatstvo, ale priamo pred prah domu toho človeka, ktorý to šatstvo v lese „zabudol“.
Celá debata | RSS tejto debaty