Podľa štatistiky zo začiatku augusta vyplýva, že na slovenských cestách len počas tohto roka zahynulo až 12 motocyklistov. Napriek tomu pred dvoma dňami do tejto tabuľky pribudol ďalší nešťastník iba 24 ročný motocyklista. Podľa vyjadrenia polície s najväčšou pravdepodobnosťou v tomto prípade hlavnú rolu hrala neprispôsobená rýchlosť jazdy k pomeru vodičových schopností. (Čiže pod nehodu sa mohla podpísať aj zlá technika jazdy). Ale dá sa to pripísať aj okolnostiam stavu a povahe vozovky. (Samozrejme nie vždy je na vine motorkár.) V evidencii sú aj dopravné nehody, ktoré motocyklisti nezavinili, no napriek tomu mali tragické následky.
Keď som bol ešte mladý, (čiže v rokoch nebohého), tak som aj ja jazdieval na motorke – a hoci to bola iba Jawa 250 – tiež sa na nej dalo takisto zabiť, ako na tých terajších motorkách. Lenže všetko je o tom ako si človek váži svoj život. V posledných rokoch to bohužiaľ vyzerá tak, že mnohí motorkári si ten svoj život príliš nevážia – alebo si namýšľajú, že im sa nič nemôže stať. No motorka má iba dve kolesa a často stačí len malilinká chybička – a v lepšom prípade sa vaše telo už iba šmýka na zemi a asfalt pod vami „hladíte“ a presviedčate sa o jeho drsnosti – a je to takmer jedno, či dlaňami, prípadne lakťami alebo kolenami, (vo všetkých prípadoch je to poriadne bolestivé). No občas to končí aj s riadne odretým chrbtom. Samozrejme najhoršie a najsmutnejšie je, keď to končí smrťou, no priznávam, že v niektorých prípadoch mi nebolo ľúto takých darcov orgánov. (Jazdili doslova, ako keby mali v hlave namiesto rozumu iba piliny). 🙁 Samozrejme česť výnimkám, no napriek tomu, že v dnešnej dobe premáva veľa áut, tak motorkári – samozrejme nie všetci – jazdia úplne ako vygumovaní. Im nestačí, že často idú ako blázni vysokou rýchlosťou, poniektorí to robia tak, že sa ešte predvádzajú takým spôsobom, že predné koleso motorky si nadhodia a jazdia tak aj zopár stoviek metrov, a to iba na zadnom kolese. Je to naozaj choré. 🙁 Nepoviem, keď sa už niekto naozaj nevmesti do kože, tak nech si takto jazdi, ale niekde na poľnej ceste, ale nie na frekventovaných cestách a medzi autami.
Viem, že hlavne motorkári majú sklony k tomu, aby boli všade prví. (Mám na mysli hlavne križovatky). Ku križovatkám sa motorkári veľmi radi „presmykujú“ pomedzi autá a povedľa nich, a to len preto, aby boli prví tesne pred križovatkou). Všetci vieme, že človek je tvor, ktorý chce byť všade prvý. Vhodným príkladom je, keď sa človek pozrie na kupujúcich pri pokladniach v hypermarketoch. Darmo, že v niektorých je vedľa seba umiestnených napr. aj 12 pokladní, tak napriek tomu kupujúci prichádzajúci k pokladniam majú snahu vtrepať sa, čo najskôr niekam tam, kde je, čo najmenej kupujúcich, len aby pri tých pokladniach nestáli „príliš dlho.“ Ale motorkárom dávam takýto odkaz: Uvedomte si, že zabiť sa dá aj pri rýchlosti 70-80 km/hod. (A nedá sa vylúčiť aj nižšia rýchlosť). A tí z vás, čo potrebujete adrenalín, tak skúšajte to na nejakých velodrómoch prípadne plochých dráhach, alebo poľných cestách – aspoň nebudete nikoho ohrozovať.
Ešte šťastie, že sa u nás celoročne striedajú ročné obdobia, lebo v opačnom prípade by počas celého roka bolo tých smrteľných nehôd s motorkármi podstatne viac.
Celá debata | RSS tejto debaty