kormidlo

Šikovný mladý Slovák vďaka trápnym skúsenostiam s našimi úradmi sa rozhodol využiť svoju profesiu v USA a jediné, čo ho veľmi trápi je, že rád by túto prácu robil radšej na Slovensku, ale tu by určite nemal taký rýchly pracovný postup na funkciu, ktorú teraz vykonáva. A o mzde, ktorú poberá tam, tak už aj škoda hovoriť o tom, že u nás by za tu istú prácu poberal podstatne menšiu mzdu.

Matej Bajla Autor: archív M. B.

Podľa správy ČTK na Pravda.sk: http://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/75590-slovak-v-usa-sikovni-maju-zelenu/

Matej Bajla sa do New Jersey dostal pred štyrmi rokmi a dnes riadi klientsku sekciu v jednej z najväčších amerických IT korporácií. Prvé skúsenosti z práce v zahraničí nadobudol v Nemecku, kde sa dostal ako 23– ročný študent vysokej školy.

Popri práci doštudoval na Univerzite Martina Luthera v nemeckom Halle, kde získal titul Master of Science. Tvrdí, že za odchodom mladých do zahraničia je predovšetkým rýchlejší kariérny rast, rozmanitosť ponúk práce a až potom vyšší príjem.

Ešte ako študent na Slovensku bol fascinovaný tým, keď stretol mladých Nemcov alebo Rakúšanov, ktorí boli iba o pár rokov starší ako on, ale žili na životnej úrovni, ktorá bola omnoho vyššia ako životná úroveň jeho ťažko pracujúcich rodičov. Po trochu rešeršovaní zistil, že nástupný plat absolventov vysokej školy vo Viedni je niekoľkonásobne vyšší ako absolventov na Slovensku. Aj po dvoch rokoch práce na Slovensku, kde mal nadpriemerný plat v porovnaní s jeho bývalými spolužiakmi bol sklamaný, že si nemohol dovoliť prenajať sám byt alebo kúpiť si auto.

Nebolo preňho ľahké nájsť si prácu v zahraničí, najmä v Amerike. Konkurencia je tam neuveriteľná a v roku 2009, keď prišiel do Spojených štátov, bolo veľa Američanov bez práce. Jeho životopis pritom nevyzeral zle – vysokoškolské vzdelanie, Six Sigma certifikácia, tri roky praxe vo vedúcej pozícii.

Korporácia, pre ktorú pracuje, poskytuje technickú podporu pre kritické servery a datacentrá, napríklad pre orgány americkej vlády, letiská, banky a rôzne nadnárodné spoločnosti. Ako riaditeľ klientskych služieb má zodpovednosť za rozvoj a implementáciu globálnych stratégií, ktoré majú zabezpečiť vysokú spokojnosť zákazníkov. Do jeho zodpovednosti spadá aj manažment dvoch call centier a vedenie projektových manažérov pri komplexných IT implementáciách.

Vo firme sú dôležití najmä manažéri. Tí slovenskí, ako ich spoznal on, neradi riskujú, a preto keď hľadajú niekoho na určitú pozíciu, chcú kandidáta, ktorý už má skúsenosti v danej pozícii. To je veľká brzda pre motivovaných nádejných talentovaných pracovníkov, ktorí nemajú prax. Americkí podnikatelia a manažéri sa neboja riskovať, len čo spoznajú, že zamestnanec má správny postoj k práci, lojalitu k firme, dostatočnú motiváciu, talent a potenciál vypracovať sa. Dostanete šancu ukázať sa, ak zlyháte, tak sa s tým musíte zmieriť, ak nezlyháte, uspejete.

Na Slovensku aj v Nemecku sa stretol viac–menej s filozofiou typu – musíš byť vo svojej pozícii aspoň dva roky, až potom môžeš postúpiť. Bez ohľadu na výkon, talent alebo postoj k práci. Vždy mu to znelo veľmi nepríťažlivo.

Slovensko miluje, často sem chodieva na dovolenku…

Priznám sa a veľmi úprimne, že si ani nepamätám kedy naposledy som si takýto článok v denníku PRAVDA prečítal, ale hodnotím ho ako veľmi dobrý článok a najviac sa mi páčili Matejové slova v závere článku: „Vrátil by som sa, ak by sa naskytla kariérna príležitosť porovnateľná s príležitosťami na Západe. A to si asi ešte počkám, keďže firmy na Slovensko väčšinou prichádzajú za lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou. Život pre priemerného Slováka je veľmi ťažký, ani sa mi nechce veriť, že niektoré rodiny dokážu prežiť.“

P.S. Čím to je, že takmer vo všetkom sú Slovensku vzorom USA (no pritom všetkom je dosť takých veci, ktoré by nám vzorom vôbec nemuseli byť), ale napr. toto o čom je aj tento blog a toto by malo byť pre Slovensko doslova prioritou, tak tomu sa naši kompetentní ľudia záhadne vyhýbajú??