Nakazení pacienti majú podozrenie, že niečo nebolo v poriadku v balenej strave – Knedlík s bravčovým plátkom s paradajkovou omáčkou a kapustou, ktorú dostali minulý týždeň v utorok a teraz sa to preveruje.
Dovolím si tvrdiť, že ma táto udalosť ani veľmi neprekvapila, v tej firme som totiž pracoval 38 rokov, takže o stravovaní v U.S.Steele naozaj čo to viem.
Na vlastné oči som sa presvedčil o tom, ako to tam fungovalo a nebolo to tak dávno:
1. V lete v roku 2004 som pracoval na VP č. 3 a tým, že som robil na zmeny, tak som si kupoval iba studenú stravu v bufete. Jedného dňa som si všimol, že v chladiacom pulte za sklom mali naukladané umelohmotné nádobky (kelimky) s treskou, ale zobrazený dátum na obaloch naznačoval, že už boli po záruke. Preto som zatelefonoval riaditeľke na hygienickej stanici. No riaditeľkina reakcia bola nasledovná: povedala mi, že sa jej to nechce veriť a že to niektorá predavačka mohla iba omylom alebo nejakým nedopatrením tam vložiť. (Iba podotýkam, že toto som si všimol už viackrát predtým a predavačky to robili tak, že tie nepredané tresky so starším dátumom spotreby naukladali na vrch tých novších a počítali s tým, že pri prvom nápore hladošov ich, čo najskôr popredajú…)
No, čo bolo pre mňa najviac šokujúce, bola tá skutočnosť, že ani nie hodinu potom mi volala vedúca z bufetu, že či by som mohol k nej na chvíľu odskočiť?! (Pritom bolo zaujímavé, že ona na mňa ani nemala kontakt a ani nevedela, že kde a na ktorom mieste pracujem, takže iba zavolala na velín, či by ma nemohli zavolať k telefónu).Vedúca bufetu, hneď pri mojom príchode sa mi prihovorila takým spôsobom, že ak niečo také niekedy znovu zbadám, tak aby som to nikomu nehlásil, iba jej a že bude pre mňa káva a aj niečo viac. Samozrejme rýchlo som ju uzemnil, že ja na jej kávu nie som odkázaný ak jej nezáleží na tom, že zamestnanci sa môžu nakaziť salmonelou, tak mne na to skutočne záleží.
2. V roku 2007 som už pracoval na starej pozinkovni a zhodou okolnosti tiež v lete som počas veľkých horúčav navštívil bufet na Studenej valcovni. Tým, že mám veľmi rád jogurty, tak som si okrem desiaty kúpil aj jeden smotanový jogurt, ale šokujúco na mňa zapôsobilo, keď som si ten jogurt otvoril. Darmo, že bol ešte v záručnej lehote, už bola na jeho povrchu pleseň. Samozrejme vrátil som sa s ním naspäť do bufetu, aby som tento potravinový nepodarok reklamoval. Pani predavačka sa mi síce ospravedlnila a dala mi nový jogurt (hoci sa mi praktický ospravedlňovať ani nemusela lebo jogurt bol ešte v záruke), ale začala mi vysvetľovať, že nakoniec ten pokazený jogurt bude musieť aj tak ona zaplatiť zo svojho vrecka lebo ich vedúca si jednoducho zaviedla taký systém.
Takže naozaj neviem, ale vychádza mi to tak, že namiesto toho, aby vedúca reklamovala nekvalitné výrobky priamo u výrobcu alebo prepravnej spoločnosti, tak si prácu zľahčovala formou ako som to opísal a pritom sa tie jogurty mohli pokaziť napr. už pri samotnej preprave, že buď ich od výrobcu do U.S.Steelu prevážali nákladným autom bez chladiaceho resp. mraziaceho systému, alebo v daný deň sa vodičovi tento systém pokazil a tým, že boli veľké horúčavy, tak tej nákaze výrobkov to počasie iba viac napomohlo.
P.S. Ale najviac šokujúcou udalosťou pre mňa bolo, keď som predavačku poprosil, aby mi dala knihu sťažnosti, že do nej napíšem sťažnosť. Predstavte si tu drzosť – knihu sťažnosti mali v bufete ešte z roku 1976 a nebol v nej vôbec žiadny zápis, a zreteľné v nej bolo vidieť, že aj keď v minulosti tam bolo zopár sťažnosti napísaných, tak tie stránky boli vytrhnutím odstránené.
Takže aj o tom to je, že aj keď tam došlo k tomu, že predávali skazené výrobky, tak zamestnanci namiesto toho, aby skazené výrobky reklamovali, tak ich jednoducho radšej vyhodili do koša a potom sa nebolo čomu čudovať, že vedúca bufetu si zvolila systém, aký si zvolila.
Žiaľ aj moja manželka je ten istý ...
Je to zaujímavý blog a môžem potvrdiť,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty