kormidlo

Pochopiteľne, že všetkým nám je smutno, že kvôli lajdáckosti malých chalanov a nezodpovednosti ich rodičov vyhorela jedna z najkrajších historických pamiatok na Slovensku, ktorú nám určite závidel celý svet.
No dajme si ruku na srdce, ak by na tom kopci ten hrad nebol a bol by na ňom krásny les a ten by vyhorel! Smútili by sme aj za nim takisto ako za tým hradom? Dovolím si tvrdiť, že ak by ten les vyhorel aj do tla, tak by sa o tom 2-3 dni niečo v médiach napísalo a to by bolo aj všetko.
Veď v posledných rokoch sa na Slovensku vypaľovanie trávy stalo doslova národnou tradíciou. Síce máme zákony, príkazy a nariadenia, ktorými je možné tých, čo to robia trestať, ale takmer všetci to majú v paži.
Teraz v dedine pod hradom Krásna Hôrka sa miesi smútok s obavami. Ľudia, čo pomáhali pri upratovaní okolia, sa ani po štyroch dňoch nevedeli ubrániť slzám.

Smúti celá dedina, hovorí Helena Balážová, ktorá s ostatnými pomáhala čistiť okolie. Autor: Andrej Barát, Pravda

Desiatky obyvateľov sa bálo o prácu, ktorú mali vďaka hradu. A Rómovia sa zas obávali príchodu extrémistov.
Na upratovacích prácach v celej obci pomáhala aj Zita Šoltésová, prežila tu viac ako polstoročie. Scenériu s hradom má podľa vlastných slov vrytú kdesi hlboko vo vnútri. „To je akoby vám polovicu srdca vytrhlo. Neviem sa s tým vôbec zmieriť. Odmalička sme tam chodievali s rodičmi. Tak veľmi sme boli na ten hrad pyšný.“
Jej suseda Helena Balážová má zhorený kopec hradu denne na očiach. Okná má presne tým smerom. „Bolo príšerné sa na to pozerať. V tú noc som navyše vôbec nespala. Asi nikto nespal, keď videl ako iskry odletujú smerom k dedine. Veľmi som sa bála, že po hrade zhorí dedina.“
Chlapi strážili prístupovú cestu a dohliadali na to, aby sa cenné exponáty odvážané z hradu bezpečne dostali do svojich náhradných domovov v košických múzeách. Už niekoľko dní mali na očiach spúšť, ktorú zanechal požiar. A popri tom sa im vynárali spomienky. A zarosili sa im líca, keď hovorili o budúcnosti.
„Hádam sa hrad dá do poriadku. Veľa ľudí tu pracuje a inej práce na okolí niet. Bolí nás to. Určite prispejem do zbierky, i keď naša rodina nemá toho veľa, niečo sa nájde. A verím, že každý prispeje,“ povedal chlap strážiaci vstup do hradu. Pracuje, kde sa dá, väčšinou na verejnoprospešných prácach.
Rómovia z neďalekej osady sa v utorok chodili pýtať, ako môžu pomôcť. Aj oni hovorili o smútku a veľkej strate a tiež o napätí. „V noci sme skoro všetci hore, strážime domy, bojíme sa, že ľudia si vybijú zlosť na celej osade. No my za nič nemôžeme, hrad chýba aj nám. Aj my sme tam chodili s deťmi,“ naznačil tridsiatnik Zoltán Horváth. Viac ako miestnych sa však začínajú báť návštevníkov z vonka. „Už sme sa dozvedeli, že sa k nám chystá Kotleba, neviem, čo bude…“

ZDROJ: http://spravy.pravda.sk/dedincania-pomahaju-pri-hrade-ako-sa-da-a-placu

Viem, poviete si, že po vojne je každý generál, ale už dlhé roky ochranári poukazujú na to, čo všetko a aké nedozierné škody spôsobuje vypaľovanie trávy, no napriek tomu táto činnosť v našej krajine z roka na rok narastá. Nie je to tak dávno, pár desiatok rokov, keď v našej krajine sme nikde nevideli lány zarastené poldruha metrovou burinou, tak ako je tomu teraz takmer na každom kroku kde sa človek pohne. V mestách, na sídliskách, ale aj na mnohých dedinách sa dajú vykosiť iba tie plochy kde to veľmi bije do očú a kde sa ľudia najviac zdržiavajú, ale za humnami sa už nekosieva lebo trávu a seno už nieto komu dávať.
Takže najprv sme si nechali rozkradnúť roľnícke družstva, už takmer nemáme ani žiadny dobytok a ovce a potom desiatky obyvateľov sa boja o prácu lebo ju mali vďaka hradu…
Keď už sme to nechali tak dobačovať, že už tu trávu a seno nieto komu dávať, nebolo by rozumnejšie a užitočnejšie ak by starostovia obci predsa len zamestnali nezamestnaných ľudí na kosenie tých lánov a potom by seno ponúkali napr. štátnym lesom a poľovníkom pre lesnú zver? Takto by bolo aj okolie pri obciach príťažlivejšie a zároveň by sa predišlo tomu sprostému vypaľovaniu trávy a buriny.
No nedá mi to, aby som nepoukázal ešte na jednú a dosť závažnú vec: všimli ste si akú šikovnú fintu do článku Rómovia vkomponovali prostredníctvom novinára? Že sa vraj dozvedeli, že sa k nim chystá Kotleba a nevedia, čo s nimi bude!
Nejdem obhajovať Kotlebu, ani jeho stranu, či prípadné výpady do tých oblasti v ktorých sa Rómovia vo svojich osadách nevmestili do kože a niečo vyparatili miestnym občanom, ale ak ma pamäť neklame, tak doteraz som nikde nevidel a ani nečítal, žeby Kotlebovci niekde Rómov bili, či lynčovali, takže mne to celé pripadá tak, že doposiaľ vládna moc nemala snahu riešiť rómsky problém a ak sa našla skupina občanov, ktorá naznačila svoj verejný protest, aby sa týmto problémom začala vážne zaoberať, tak tá rómsky problém zmietla pod koberec a miesto toho sa pustila do Kotlebu a označuje ho ako známeho extrémistu, len aby nikto nepoukazoval na najväčší zdroj nešvárov, aké teraz na Slovensku narastajú.