kormidlo

Plne si uvedomujem, že je prinajmenšom neslušné a neetické urobiť, to, čo som urobil ja, že som včera iba pár hodín po jeho smrti uviedol na blogu článok: Václav Havel, hovorí sa: O mŕtvych hovor len dobre!

Ktorí ste čítali príspevky v debate na moju adresu, tak sa tam ozvalo zopár „kohútov“, že ako som si dovolil takto znevažovať pamiatku čestného a úprimného človeka iba pár hodín po jeho odchode (odkiaľ nieto návratu) a tak mi nedá aby som tu nepoukázal na tú skutočnosť, čo si o Pánovi Havlovi a jeho smrti myslia samotní Česi. (Pochopiteľne nie všetci.)

Aby to bolo úplne autentické tak som to iba skopíroval z Topky a koho to bude zaujímať, tak si to môže prečítať:

Komunisti sa tešia zo smrti: Zomrel nepriateľ ľudu Václav Havel!

PRAHA – Šokujúcu kampaň spustili českí radikáli združení vo Zväze mladých komunistov Československa. V nedeľu, keď zomrel prvý český prezident, dramatik a disident Václav Havel, na svojom webe vyzvali: „Národ oslavuj! Zomrel nepriateľ ľudu Václav Havel!“.

Komsomolci, ktorí majú blízko ku stalinistickému krídlu KSČM, ktoré predstavujú podpredseda strany Stanislav Grospič a šéfka pražskej organizácie Marta Semelová, na svoje webové stránky vyvesili plagáty oslavujúce Havlov skon.

„Emanuel Moravec je mŕtvy, Havel odišiel … Národ oslavuj!“ Píše sa na jednom z nich. „Zomrel Václav Havel, sluha USA, NATO, sudetských Nemcov a Izraela. Zomrel najväčší zradca českého ľudu!“ Uvádza ďalší. Plagáty obsahujú aj výkriky „Absurdné divadlo skončilo!“ Alebo narážku na heslo roka 1989 „Už je to tu!“.

Mladí komunisti tiež dávajú najavo radosť nad tým, že kým Havel zomrel, exponenti normalizačného Československa a priaznivci okupácie ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v auguste 1968 ďalej žijú: „Vasil Bilak žije, Karel Hoffman žije … Národ oslavuj!“.

http://www.topky.sk/cl/1000067/1294037/Komunisti-sa-tesia-zo-smrti–Zomrel-nepriatel-ludu-Vaclav-Havel-

No nedá mi, aby som sa tu nezmienil o tom, prečo som sa včera takto poponáhľal a že som ten článok nenapísal až o niekoľko dni.

Totiž, ešte počas života Pána Havla som robil všetko, čo sa len dalo a ak som už nemal tú možnosť stretnúť sa s ním osobne, tak pred dvomi rokmi som sa počas pietnej spomienky v Košiciach stretol  s Pánom Fedorom Gálom a venoval som mu moju knihu. (On tam vystupoval ako čestný hosť.)

Nepochyboval som o tom, že po našom vzájomnom rozhovore si Pán Gál nájde toľko času, že ak sa mu naskytne príležitosť, tak o obsahu mojej knihy bude Pána Havla dostatočne informovať, lebo veľkú časť v knihe som zameral práve na Pána Havla a Pána Gála.

Tým, že ani jeden z oboch menovaných pánov si „nenašiel čas“ aby mi aspoň dvoma riadkami odpísali svoj názor na moje pohľady ich politickej činnosti, tak (priznávam) som bol z toho veľmi sklamaný a kto včera, kde sa len pohol, (vrátane dneška), tak na každom kroku, či už v médiach alebo len tak na ulici medzi ľuďmi sa o ničom inom nehovorilo ako o Pánovi Havlovi.

Osobne som nielen vo včerajšom článku, ale aj v knihe napísal, že bolo dosť vecí, ktoré sa nepopierateľne musia prezentovať tak, že Pánovi Havlovi máme začo ďakovať, ale ja som bol a stále ešte som presvedčený o tom, že mnoho iných veci by bolo dopadlo omnoho lepšie hlavne na Slovensku ak by Pán Havel konal tak, ako to sľuboval na námestiach v svojich predvolebných vystúpeniach, ako „jediný kandidát“ do funkcie prezidenta vtedy spoločného štátu – Československo.