kormidlo

Konečne som už v takom štádiu, že ma teoretický nemôže nič rozhádzať, iba ak by som zistil, že aj mňa odpočúvajú.

No teraz sa nejdem baviť o politike.

Pred dvomi týždňami som mal vážnejšiu poruchu na našej Fábií – odišla mi cievka na jednom z valcov a servisy kvôli výmenám zimných pneumatík boli riadne natrieskané, takže som si musel počkať takmer dva týždne kým mi auto dali do poriadku a keď som včera oznámil  mojej mladšej dcére radostnú správu, že auto je už znovu pojazdné, tak si ma už na dnes objednala aby sme trochu povybavovali tie veci na ktoré aj kvôli poruche na ich aute nemala času.

Počasie nám prialo a pomerne skoro sme to zvládli, len vnučka bola trošku nervózna, že musí spolu so mnou tráviť nečinne ten čas v autosedačke, kým jej mama vybaví neodkladné záležitosti.

Ale všetko som jej vynahradil potom, keď sme sa vrátili domov. Celé tri hodiny som ju mal na očiach ako jastrab svojho malého hlodavca lebo jej štvornohý záujem o všetko to, čo v byte voľáko vytŕčalo bol príliš vysoký a tak dcéra, čiže jej mama sa mohla venovať iným prácam v domácnosti.

Malý „lezúň“ sa svojim štvornohým cupítaním po byte tak vyčerpal, že ani pri jej uložení na poludňajší spánok prakticky nebol kladený žiadny odpor, lebo za iných okolnosti už ten malý drobec vie dať svojou nevôľou zreteľne pocítiť, že sa jej chce robiť všetko možné, len spať nie.

Po dvojhodinovom výdatnom spánku sme sa vydali už aj s jej otcom, čiže zaťom na návštevu k nám lebo babka sa už tiež nevedela dočkať toho aby svoju vnučku vystískala v náruči lebo kvôli pracovnej vyťaženosti na ňu jej toho času inak veľa nezostáva.

P.S. Prial by som všetkým Slovákom aby prežívali každý deň tak šťastne ako sme ho dnes prežívali my a aby sa nemuseli zaoberať hlúpymi a zbytočnými ťahanicami našich politikov.

Túto fotografiu som tu vložil dodatočne – hádam ma „moje ženy“ za to neukameňujú. 🙂