Do marcových volieb by sa to dalo ešte stihnúť aby sa títo ponovembroví politici konečne zodpovedali za vlastizradu, zločiny proti ľudskosti a ekonomické zločiny.
Je to skutočne poľutovaniahodné, že doteraz ani jeden slovenský politik, ani jedno slovenské médium, dokonca ani vedenie Kristovej cirkvi neodsúdili systém kolektívnej viny, uplatňovanej na bezbranných slovenských občanoch zo strany slovenských politikov za ekonomické zločiny, ktoré sami napáchali.
Každá iniciatíva smerujúca k odhaľovaniu resp. vyšetrovaniu týchto zločinov je Generálnou prokuratúrou SR, ktorá sa stala nástrojom politických strán, ako aj orgánmi činnými v trestnom konaní ignorovaná.
Nevysporiadanie sa so zločinmi stalinizmu a komunizmu v konečnom dôsledku prinieslo transformáciu komunistického socializmu na bezduchý korporatívny a manipulatívny kapitalizmus so skrytými prvkami fašizmu.
Nacistický rasový holokaust a likvidácia starých, chorých a postihnutých bola nahradená sofistikovanou ekonomickou likvidáciou na základe majetkovej selekcie. Ľudia, ktorí sa dostali v dôsledku straty zamestnania, alebo choroby do situácie, kedy sa už nedokážu postarať sami o seba a svoju rodinu, neprispôsobiví , telesne postihnutí, vrátane sociálne marginalizovaných občanov, boli určení k pomalému umieraniu za živa – bez prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, k výžive a streche nad hlavou. Vyhnanie bezdomovcov do mrazu s odôvodnením, že predsa už máme kapitalizmus a každý sa musí o seba sám postarať, je v civilizovanej spoločnosti neprijateľné.
Za 40 rokov dokázali komunisti z bývalého Československa, ktoré v období medzi dvoma svetovými vojnami patrilo medzi 10 priemyselne najvyspelejších štátov sveta s veľkými ložiskami uránovej rudy, urobiť krajinu, v ktorej dnes investujú bývalé rozvojové štáty ako Kórea a Čína.
Po prevrate v novembri 1989 nás neraz tí istí politici doviedli za 22 rokov z RVHP a Varšavského paktu do EÚ a NATO.
22 rokov je dostatočne dlhý čas na to, aby sa mohlo bilancovať bez vyhovárania sa na predošlý režim.
Porovnajúc počty popravených alebo usmrtených na hraniciach od roku 1948 do roku 1989 s počtom obetí sociálnych samovrážd, ktorých počet údajne už dosiahol 7000 osôb a počtom ľudí, ktorí zahynuli v dôsledku zamrznutia alebo následkov mrazov, začína súčasný politický systém predbiehať počtom obetí režim minulý.
Zastávam názor, že dozrel čas na vytvorenie občianskej komisie (tribunálu) na občianskej báze, ktorá by zmapovala zločiny proti ľudskosti a ekonomické zločiny zo strany ponovembrových politikov, ktoré boli spáchané na občanoch Slovenska, a to najmä z toho dôvodu, že poškodená je už väčšina slovenských občanov.
Je poľutovaniahodné, že k tomuto stavu došlo za spoluúčasti Západu, ktorý akceptoval bývalých komunistov a prijal ich bez výhrad ako obchodných a politických partnerov.
Medzinárodné inštitúcie ako MMF a SB sa týmto prístupom spolupodieľali na uplatňovaní kolektívnej viny na slovenských občanoch, ktorí sa takto stali jedinými vinníkmi, pykajúcimi za ekonomické zločiny a zločiny proti ľudskosti, ktoré tu slovenskí politici bez rozdielu, ku ktorej politickej strane patrili, či patria, napáchali a naďalej beztrestne páchajú.
Členom Občianskej komisie sa môže stať každý občan, ktorý sa stal obeťou ekonomických zločinov spáchanými slovenskými politikmi a ich nominantmi.
Dokumentačné stredisko Občianskeho tribunálu by evidovalo každý konkrétny prípad oznámený občanmi, vrátane evidencie zločinov ponovembrových slovenských vlád a parlamentov.
Dokumentačné stredisko by pripravilo na zverejnenie zoznam bývalých občianskych núl, z ktorých ponovembrové vlády a parlamenty urobili multimilionárov, hoci pre Slovensko a slovenský národ neurobili absolútne nič, vrátane vyhotovenia komplexnej štatistiky podvodne a neoprávnene získaného majetku.
Súčasne by sa hľadal spôsob, na základe ktorého by bolo možné brať na zodpovednosť tých politikov a poslancov, ktorí im prípravou a schválením týchto zločinecko-zlodejských zákonov umožnili, aby mohli realizovať svoje zámery.
Na rovnakú zodpovednosť treba brať aj Generálnu prokuratúru SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, Ministerstvo vnútra SR, Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR, ktorých nečinnosť a zlyhanie tomuto nielen napomáhali, ale priamo podporovali a umožňovali páchať nezákonnosti.
Dnes už možno jednoznačne povedať, že tieto zákony sa pripravovali vedome a cieľavedome, so snahou poškodiť a okradnúť Slovenskú republiku a jej občanov. Občiansky tribunál je prvým krokom k ozdraveniu chorého politického systému a k prebudeniu morálne zdevastovanej, už apatickej a občiansky rezignujúcej spoločnosti.
Jedným z ďalších krokov bude návrh konkrétnych riešení, ktorý bude predložený neskorumpovaným politickým stranám ako akčný politický program pre budúce voľby.
Tomu, komu by sa jeho čas nezdal zbytočne strateným predkladám aj súhrn najzávažnejších zločinov, ktoré boli spáchané v dôsledku nevysporiadania sa s komunizmom po novembrovom prevrate v bývalom Československu v roku 1989
Politici, ktorí sa dostali k moci po prevrate v novembri sú zodpovední za premárnenú historickú šancu vyhlásenia neutrality Československa, aká sa už tak skoro nenaskytne.
Zámerne opomínaným faktom je, že úmysel bývalého Československa vystúpiť z Varšavského paktu, k čomu už prebiehali medzi občanmi podpisové akcie, bol hlavným dôvodom prepadnutia Československa piatimi armádami a následnej dvadsaťtriročnej okupácie ČSSR bývalým ZSSR. Najmä na základe poučenia z tejto historickej tragickej skúsenosti sa Československo malo stať neutrálnym štátom a mostom medzi mocnosťami rovnako ako Švajčiarsko, z čoho by, okrem iného, aj vďaka zníženiu výdavkov na zbrojenie získali prospech všetci občania. Dnes by Slovensko nefinancovalo nezmyselné vleklé vojenské misie v Iraku alebo Afganistane, nemajúce pre Slovensko žiadny význam a jeho občania by nesponzorovali zo svojich mizerných platov a dôchodkov v dlhoch sa topiace Grécko, a v budúcnosti zrejme aj Taliansko, Španielsko či Portugalsko.
Zrada spáchaná na občanoch Československa, ku ktorej došlo v novembri 1989 uzavretím dohôd o podmienkach odovzdania moci za záruku beztrestnosti a ponechania majetku medzi odstupujúcimi komunistami, vrátane ich rodinných príslušníkov a nastupujúcou politickou garnitúrou, zloženou z tzv. disidentov, bývalých komunistov a spolupracovníkov komunistickej tajnej polície ŠtB. Následkom tejto zrady bol vznik nomenklatúrneho komunistického kapitalizmu.
Zodpovednosť za pretransformovanie agentúry I. správy ŠtB do najvplyvnejších ekonomických a finančných štruktúr. (Podľa vzoru a scenára, akým postupovala KGB v Rusku.) Podľa príslušného scenára na Slovensku nesmeli byť pätnásť rokov zverejnené mená príslušníkov I. správy ŠtB. Oficiálne sa vedelo len toľko, že bývalý hlavný veliteľ komunistickej ŠtB – Alojz Lorenc pôsobil na úseku informačných a zabezpečovacích systémov vo finančnej (rusko-slovenko-českej) skupine Penta Group, ktorej filiálka Vinako stála za predajom Slovenského plynárenského priemyslu. Bývalý agent rozviedky a súčasný miliardár Juraj Široký získal taký ekonomický vplyv, ktorý nebol možný bez prepojení s politickými stranami.
Zodpovednosť za to, že sa bývalá ČSFR stala eldorádom pre dobrodruhov, ktorí si v chaose a bezprávnom stave mohli dovoľovať beztrestne to, za čo je v iných štátoch kriminál. Prvá vlna privatizácie prebehla pri absolútnej absencii preukazovania pôvodu peňazí, kedy sa bývalé Československo stalo najväčšou práčkou špinavých peňazí v strednej Európe. Vtedajší minister financií Václav Klaus vyhlásil, že nepozná pojem „špinavé peniaze!“
Zodpovednosť za pre Slovensko nevýhodné rozdelenie majetku pri rozpade ČSFR, unáhlené a nákladné stavanie hraníc, ktoré boli neskôr po vstupe do EÚ likvidované, ako aj za celkový úpadok oboch nástupníckych štátov bývalého Československa, ktoré malo podľa západných odborníkov, vďaka nízkej zadlženosti, štrajkami nepoškodenej ekonomike a potravinovej sebestačnosti najlepšie predpoklady pre transformáciu na trhovú ekonomiku.
Zodpovednosť Slovenskej republiky za diskrimináciu svojich občanov, žijúcich v ČR, ktorí boli poškodení nevýhodnými dôchodkami vyplácanými SR, ako aj neskôr prijatými a rozdielnymi zákonmi pri odškodňovaní bývalých obetí komunizmu, súdených súdmi bývalej ČSR, účastníkov zahraničného odboja, či obetí okupácie z roku 1968. (Paradoxne sa obidva nástupnícke štáty nakoniec stali súčasťou EÚ).
Zodpovednosť za štátny banditizmus v období vlády V. Mečiara. Netransparentné privatizačné podvody pre vopred určených záujemcov spriaznených ekonomicky s HZDS a jeho satelitmi vo vláde, dokonca aj majetku, ktorý spadal pod reštitúcie. Vznik silných mafiánskych skupín aj s ich prepojením na štáty bývalého ZSSR, ktoré s prepojením na politické kruhy určujú z pozadia pravidlá hry a disponujú silným ekonomickým potenciálom.
Zodpovednosť za to, že na Slovensku pôsobili CBS zo štátov bývalého ZSSR vyzbrojené automatickými zbraňami. ( Napr. ochranka bývalého riaditeľa súkromnej TV).
Zodpovednosť za naplnenie toho, čím sa voľakedy vyhrážali vyšetrovatelia ŠtB politickým väzňom: že z ich žien urobia prostitútky a deti dajú do detských domovov. Ako potvrdzujú zistenia nedávno zverejnených zahraničných organizácii, Slovensko zaujíma popredné miesto v obchodovaní s ľuďmi – “predajom” dievčat a žien do zahraničia. Slovenské bulvárne periodiká verejne propagujú poskytovanie erotických služieb a prostitúciu. Mnoho slovenských dievčat nemôže žiť v normálnej rodine a toto sa týka aj mnohých dievčat a žien, ktoré po roku 1989 namiesto toho, aby mali a vychovávali vlastne deti, robia opatrovateľky v rodinách v zahraničí.
Zodpovednosť za vznik štátneho terorizmu, pri ktorom bola SIS zneužitá na únos syna bývalého prezidenta. Zneužívanie právomoci vtedajšieho predsedu vlády SR, ktorý bezprecedentne zasahoval do nezávislosti i vyšetrovacích orgánov a maril vyšetrenie tohto zločinu. Neobjasnená vražda policajta Róberta Remiáša a zneužitie právomoci zastupujúceho prezidenta Mečiara amnestiami zahladiť trestnú činnosť.
Zodpovednosť za prenesenie splatenia miliardových tzv.” nedobytných” pohľadávok privatizérov na daňových poplatníkov – občanov SR. Tí boli donútení na úkor zníženia ich životnej úrovne zabrániť kolapsu bankového sektoru zadlžených slovenských bánk, aby ich vláda M. Dzurindu mohla predať zahraničným účastníkom.
Zodpovednosť za okradnutie vyše 200 000 občanov SR, ktorí prišli o svoje úspory krachom činnosti tzv. nebankových subjektov, ktoré by bez politického krytia nemohli dlhodobo prevádzať svoju činnosť. Vláda pritom roky zdaňovala zisky z tejto nezákonnej a podvodnej činnosti a dokonca aj verejnoprávne média nehorázne profitovali na masívnej zavádzajúcej a podvodnej reklamnej kampani v ich prospech.
Zodpovednosť za nesplnenie predvolebných sľubov SDK, ktorá v roku 1998 sľubovala riešenie privatizačných podvodov, kedy privatizéri za dodnes nevrátené úvery získavali majetok štátu za minimálnu cenu nezodpovedajúcu skutočnej hodnote. Denník Sme v tom čase publikoval tvrdenia súčasného ministra financií Ivana Mikloša o zverejnení databázy všetkých nekalých transakcií, vrátane pochybných prevodov, ktoré mali byť anulované prijatím zákona v parlamente, nakoľko podľa Ivana Mikloša riešenie súdnou cestou za súčasného stavu justície by bolo kontraproduktívne. „Sekeru“ vo výške minimálne 150 mld. Sk nakoniec zaplatili z vlastného vrecka daňoví poplatníci po nástupe Dzurindovej vlády, ktorá tzv. nedobytné pohľadávky presunula do konsolidačnej banky, a takto zachránila bankový sektor pred kolapsom. Následne mohli banky predať do zahraničia. Nič z toho sa však nesplnilo – naopak, táto vláda odpustila časti dlhov narýchlo vykvaseným milionárom, ktorí sa priživili na majetku štátu a na majetku, ktorý mal byť reštituovaný.
Politická a trestnoprávna zodpovednosť za minimálne tisícmiliardové rozkrádanie majetku občanov SR bola anulovaná a vláda, ktorá nastúpila k moci v roku 1998, prijala koncepciu riešenia tohto dlhu a spôsobenej škody nevyvodením zodpovednosti voči páchateľom, ale celú ťarchu preniesla na občanov Slovenskej republiky tzv. reformami, ktoré maximálne bezohľadne poškodili väčšinu občanov SR, ktorí neniesli žiadnu vinu a zodpovednosť za rozkradnutý majetok a nevrátené úvery. Týmto princípom uplatnenia kolektívnej viny sa spáchal na občanoch jeden z najzávažnejších zločinov po prevrate v roku 1989.
Zodpovednosť za stratu energetickej bezpečnosti výpredajom všetkých dôležitých strategických podnikov zahraničným korporáciám, vrátane, zemného plynu, elektrickej energie a telekomunikácii, bánk a vody. Súčasne aj zodpovednosť za stratu potravinovej sebestačnosti postupnou likvidáciou poľnohospodárstva.
Nastúpením trendov reformami vyriešiť ekonomickú situáciu Slovenska došlo k porušeniu Ústavy SR, ktorá deklaruje každému občanovi právo na zdravotnícku starostlivosť. Tzv. reformou, v tej podobe, aká sa uskutočnila, sa základná zdravotná starostlivosť stala dostupnou len majetným, čo sa ešte viac prehlbuje privatizovaním nemocníc finančnými skupinami ovládajúcimi už takmer všetky odvetvia v štáte. Následne dochádza k tichej likvidácii sociálne slabších a chudobných občanov SR, kde takmer 1/5 obyvateľstva žije podľa prieskumov EÚ na hranici chudoby. Táto zákerná a skrytá forma eliminácie vlastného obyvateľstva má v sebe prvky fašizmu a zodpovednosť za demografický pokles obyvateľstva SR padá na vládu a parlament.
V nadväznosti na nezákonnosti a zločiny uvedené v predošlých častiach, ako aj s poukazom na to, že ponovembrové vlády spôsobili ujmu svojim občanom, ako aj svojim bývalým občanom žijúcim v zahraničí, ktorým nebol v reštitučnom konaní spravodlivo prinavrátený ich majetok, v duchu hesla “svojim nedáme ale dáme cudzím” sa zo slovenských občanov stali “gastarbeitri” vo vlastnej krajine. Vydrancovanie vlastného finančného a ekonomického potenciálu a všeobecný úpadok, ku ktorému došlo po novembri 1989, je prvotnou príčinou toho, že došlo k výpredaju vlastného štátu do zahraničia a zneužitia vlastných občanov ako lacnej pracovnej sily na prilákanie zahraničných investorov. Tzv. miliardové “investičné stimuly”, si občania Slovenska v konečnom dôsledku musia zaplatiť sami zo svojich daní.
Jednostranná orientácia ekonomiky na automobilový priemysel je hrozbou krízy v budúcnosti s možnou recesiou tohto odvetvia, ktoré je ovplyvňované nebezpečenstvom nárastu cien palív dominantných exportérov z islamských krajín, ako aj samotným vyčerpaním týchto zdrojov. Existuje aj reálna hrozba odchodu investorov po využití slovenských tzv. ”investičných stimulov” do krajín s ešte lacnejšou pracovnou silou.
Mnohých ponovembrových politikov možno plným právom obviniť, že sú vrahmi slovenského národa. Budeme dokumentovať: V Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu 23. 4. 2004 minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal, že u nás zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, kvôli chýbajúcim prístrojom, no na prístroje a vybavenie nemocničných zariadení chýbajú peniaze. Zámerne však nepovedal , že peniaze chýbajú hlavne kvôli rozkradnutým stovkám miliárd, o ktoré bol náš štát okradnutý v mene členov ponovembrových vlád a parlamentov, a práve preto dnes ľudia zbytočne zomierajú. Začiatkom januára 2005 to priznali aj minister hospodárstva Pavol Rusko a vtedajší poslanec za HZDS Tibor Mikuš v diskusnej relácii Sedmička v TV JOJ, že ľudia u nás zomierajú aj preto, že nie sú peniaze na zdravotníctvo.
Tieto bezohľadné politické metódy cynicky, systémom uplatňovania kolektívnej viny, preniesli politikmi napáchané následky kriminálno-zločineckej činnosti na plecia radových občanov, a mnohých dohnali dokonca k samovraždám zo sociálnych dôvodov. Výsledkom tejto politicko-sabotážnej deštrukcie, ktorá je v rozpore s etickými a kresťanskými princípmi, je množstvo rozvrátených rodín, manželstiev a celkový morálny úpadok spoločnosti. Skrytá ekonomická genocída prispieva k postupnej likvidácii a zániku slovenského národa, čo sa za 60-80 rokov stane reálnou skutočnosťou.
Zodpovednosť za predčasné a nedomyslené prijatie Eura, ktorým Slovensko na rozdiel od ČR, Poľska a Maďarska stratilo svoju ekonomickú konkurencieschopnosť. Prijatie tzv. Eurovalu je vlastizradou a ekonomickou sabotážou, ktorá zadlží celé generácie slovenských občanov, a ich deti tým pripraví o budúcnosť . Jediným zmysluplným riešení je preto vyhlásenie plebiscitu za vystúpenie SR z eurozóny a návrat k národnej mene v čo najkratšom čase, aby následky a škody na ekonomike Slovenska boli čo najmenšie.
Nedopusťme, aby sa zo staroby urobil priestupok, choroba a slabosť bola vnímaná a vyznievala ako zločin, kde ten, kto nemá síl, aby produkoval a konzumoval, stáva sa nežiaducim vyvrheľom!
Nedopusťme, aby Slovensko bolo aj naďalej krajinou, v ktorej sa zločin, podvod a dokonca aj vražda, vypláca!
..a preto najaka bezvyznamna vychodniarka,ktora... ...
Tento bludný kruh je možný iba so ...
Zakladat obciansku komisiu je nieco ...
Prepáčte, ale nesúhlasím s takým ...
kormidlo ++++++++++++++++++ ...
Celá debata | RSS tejto debaty