kormidlo

Dennodenne keď prechádzam schodišťami nášho paneláku, tak sa mi naskytá stále rovnaký obraz – za prahom takmer každého bytu hnus a neporiadok. Ale mali by ste vidieť aký rozdiel je, ak vojdete do ktoréhokoľvek z tých bytov. Ich majitelia nestrpia ani najmenšiu smietku, ktorá by sa povaľovala na podlahe ich bytu.

A presne takýto scénar panuje aj vo všeobecnosti – kdekoľvek sa len človek pozrie, tak všade vidí nedostatky, ktoré až príliš bijú do oči, ale väčšina obyvateľstva iba priviera svoje oči a necháva všetko na kompetentných ľudí aby sa tým zaoberali. Lenže práve takýto spôsob tým kompetentným ľuďom vyhovuje.

Určite nebudem ďaleko od pravdy ak uvediem, že jedným z najpálčivejších problémov u nás je aj to, že kompetentní ľudia neberú príliš vážne otázku neprispôsobivého etnika.

Je iba otázkou času, keď sa majoritná väčšina bielého obyvateľstva poriadne naštve a zoberie zákon do vlastných rúk, tak ako to urobili občania v Čechách v meste Varnsdorf. Minimálne 500 ich tam vyšlo do ulíc, lebo kriminalita Rómov im už poriadne lezie na nervy a už toho majú naozaj dosť. (Zatiaľ tam tomu najhoršiemu zabránili ťažkoodenci. Treba však položiť otázku a spýtať sa kompetentných úradníkov, že dokedy si myslia, že to takto hladko vyriešia aj v nasledujúcich dňoch,  či mesiacoch?)

Dovolím si tvrdiť, že podobne je to u nás a v mnohých prípadoch ešte horšie ako tam, ale ako keby sa čakalo na to, že ono sa to voľajako samo vyrieši. Lenže ak sa to bude zo dňa na deň prehadzovať ako v dlaniach horúci zemiak, tak to skutočne nemusí dobre skončiť.

Pôvodne som toto chcel uviesť ako báseň na nedeľu, ale vo veršoch poézie by sa táto téma určite neprejavila v takej forme ako by som to ja očakával.