kormidlo

Obzvlášť ak medzi nimi má aj svoje kreditné karty. Ešte v sobotu som bol s dcérou dohodnutý, že s ňou v pondelok (včera) navštívim niektoré predajne v meste s detským oblečením. Malá rastie ako z vody a preto dcéra chcela aby som na ňu dozeral kým ona bude nakupovať. Inak nebyť tej našej dohody, tak už minimálne od 10 hodiny by som sa s Lunou bláznil vo vode na bukoveckej nádrži.

Keď som sa s Lunou vracal z mesta domov, presne napoludnie sme prechádzali ulicou za našim mestským magistrátom a na ceste pred nami som zbadal poriadne tučnú čiernú pánsku peňaženku a v jej blízkosti ešte takisto čierné, malé plátené puzdro so zipsom a ešte asi o meter ďalej od týchto veci priesvitné púzdro s nejakým zoznamom a výkresmi. Všetko som z cesty zodvihol a začal som si prezerať obsah jednotlivých predmetov. V tom malom púzdre som predpokladal, že tam bude mobil a keď som ho otvoril, tak v ňom skutočne bolo niečo podobné ako mobil. Ale zaujímal ma obsah koženej peňaženky a musím povedať, že po jej otvorení som neveríl vlastným očiam lebo už hádam ani neexistuje nejaký doklad alebo karta, ktoré by v tejto peňaženke chýbali. Občianský preukaz, vodičák, preukaz nemocenskej poisťovne, preukaz pre voľný vstup do budovy mestského magistrátu, zo 30 strávnych lístkov (hodnota jedného lístka 3 eura) k tomu ešte 3 karty už ani presne neviem k čomu boli určené a mal tam aj kartu, ktorá každého kto sňou prišiel do kontaktu informovala o tom, že jej majiteť je diabetik – táto karta mi už trochu dávala tušiť, že tá vec, ktorú som pokladal za mobil, že to bude mať súvis s cukrovkou a neskôr mi to aj bolo potvrdené, že týmto prístrojom sa diabetikovi meria hladiná cukru v tele. No, čo bolo obzvlášť mimoriadné, tak to boli dve kreditné karty, ktoré sa tiež nachádzali medzi tými dokladmi. Najprv ma napadlo, že tieto veci musel niekto ich majiteľovi šlohnúť a že si peniaze z peňaženky vybral a ostatné veci odhodil, lenže v priečinku na peniaze bola jedna 5 eurová bankovka, hneď ma napadlo, že ten zlodej by ju tam určite nenechal. Rozmýšľal som ako mohlo dôjsť k tomu, že sa tieto predmety ocitli uprostred cesty a do úvahy prichádzala tá alternatíva, že ich majiteľ musel na parkovisku pred bielým domom tieto svoje veci položiť na strechu auta a potom ich zabudol zobrať späť do auta. V momente, keď sa vytáčal z parkoviska na cestu, tak sa mu tie predmety jednocho z auta zošmykli a spadli na stred cesty. (Šťastím bolo, že pred mojim príchodom ešte nešlo nejaké auto lebo ak by vodič vozidla prešiel tieto predmety kolesami svojho auta, tak by ich mohol poškodiť).

Po príchode domov som sa začal zaoberať prieskumom dokladov, či v nich nenájdem telefonický kontakt na ich majiteľa, ale žiaľ nič také som v peňaženke nenašiel, tak som si v zlatých stránkach

vyhľadal jeho telefónne číslo, ale po nahodení čísla sa mi v okienku mobilu objavil nápis, že toto telefónne číslo sa už nepoužíva. Tak som zašiel k policajtom, (tých máme iba 15 metrov od bloku) a povedal som im, že ak môžu nech ho informujú o tom, že som tie doklady našiel a že podvečer mu ich osobne zanesiem lebo momentálne idem na Bukovec. (Neodpustil by som si totiž to, aby som sa v tak nádhernom počasí nešiel na Bukovec vykúpať).

Večer ma majiteľ dokladov privítal so širokým úsmevom a ja som mu už len pri odchode povedal toľko, že mal šťastie, že som tieto predmety našiel ja lebo ak by ich našiel niekto s inými úmyslami než som mal ja, tak celkom určite by už v priebehu jednej až dvoch hodín mal obidva svoje bankové účty vybielené.

Niektorí z vás sa možno pozastavia nad tým, že prečo som tieto jeho veci neodovzdal priamo policajtom, no ja som ho chcel osobne spoznať a hlavne som chcel vedieť, či k ich strate došlo tak ako som predpokladal. A presne tak sa to stalo: ten pán mi vysvetlil ako k tomu došlo: vedel, že inzulín by sa nemal dlho držať vo vnútri rozhorúčeného auta a preto si na chvíľu tieto veci položil na strechu auta, no ale potom na nich jednoducho zabudol…..