Moja vzdialená príbuzná mi občas napíše na FB ako sa darí ich malej šibalke. Dnes sa pochválila touto správou: Od minulého týždňa „fúkame ako vetrík“ a dnes sme sa začali „škeriť“, no radosť na ňu pozerať. Taktiež hmkáme, keď sa vysáva alebo hučí práčka a „lietame po byte ako tajfún“! Ale okrem toho chce byť Nelka aj parašutistka! Dnes to skúsila z chodačky!!!
Po prečítaní tejto správy som si spomenul na jednu nepríjemnú udalosť, ktorá sa prihodila mojej mladšej dcére v čase, keď sa pokúšala robiť svoje prvé krôčky a tak som to tej príbuznej opísal. No myslím si, že mamičky, ktoré majú teraz takých malých lezúňov sa mi „poďakujú“ ak si prečítajú ako k tej nepríjemnej udalosti došlo lebo sa budú môcť vyvarovať tomu aby sa aj ich dieťaťu neprihodilo niečo podobné.
Veľmi živo si spomínam na to, keď bola naša dcéra Zuzana ešte malá a ako začínala robiť svoje prvé pokusy, dostať sa zo štvornohej polohy do normálnej polohy v stoji. Motala sa manželke v kuchyni pri šporáku. Manželka malá rozhorúčenú trúbu lebo práve v nej piekla nejaký koláč, no medzitým umývala riady alebo niečo ešte pripravovala k obedu a zrazu malá Zuzanka zvrieskla o ratu a začala veľmi nariekať. Chytila sa totiž horúcej bočnej steny na plynovom šporáku. Rúčku sme jej ihneď začali ochladzovať, ona si síce dosť dlho poplakala, ale našťastie na ruke jej neostali trvalé následky. Ja som hneď v ten deň prerobil prípojku plynu na šporáku tak, aby bol zarovno s kuchynskou linkou.
Ty keď si bola taká malá ako ja teraz!
No aj také veci sa žiaľ stávajú.
Nechcem tvrdiť, že chceš zo seba ...
Myslím, že tento príbeh nie je vôbec... ...
Ak mám pravdu povedať aj mne samému ...
Aj naša prvorodená mala problém ...
Ešte šťastie ,že moje deti boli ...
Celá debata | RSS tejto debaty