Slováci, ktorí ste chorí a čakáte na operácie, odcestujte do Izraela

31. mája 2019 17:31, Prečítané 5 075x, kormidlo, Aj na vysokom poste platia zákony rovnako

Ficova vláda dáva našim lekárom málo peňazí na ich mzdy, preto sa aj vám môže stať, že vám môžu operovať úplne iný orgán ako ten, ktorý vám operovať treba. (V nedávnej dobe sa už také prípady stali).

Fico nám ukázal vzor, že našim lekárom nedôveruje a preto sa nechal rezať izraelskými lekármi. Takže iba potvrdil svoju obavu, že prečo potrebuje (možno doživotne) ochranku. (Vraj ho niekto chce zabiť, my nevieme kto, ale on sa týmto tvrdením obhajuje.

„Podľa najnovších informácii sa zveril lekárom v ďalekom Izraeli a ide o jeho zdravotný stav spojený so srdcom.“ Chirurgický zákrok pritom podstúpil v roku 2016 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. (Podľa nepotvrdených informácií mu zaviedli trojitý bypass.)

Informoval o tom denník Pravda, kde sa Robert Fico nachádza. Podľa tohto portálu sa predseda vybral do Izraela.

„Odletel do Izraela. Zveril sa do rúk tamojším najlepším kardiológom. Potrebuje, aby mu poradili a pomohli s jeho verejne známymi problémami so srdcom,“ – zdroj zo Slovenska, chce byť utajený. Vyjadrili sa aj zdroje priamo z Izraela.

No neviem, či by pán Fico už nepotreboval na nejaký čas vypnúť, proste šetriť sa a radšej by mohol chodiť do prírody trebárs na huby. (Teraz už na niektorým miestach je ich požehnane veľa.)

Ale aby som iba „nepolitikárčil“, tak sa tu zmienim s dnešným mojim zážitkom v lese:

Pôvodne som bol rozhodnutý, že v sobotu pôjdem opäť na huby. (Bol som zbierať huby aj v stredu). Avšak tým, že včera sa počasie umúdrilo, tak som si povedal, idem na huby už dnes (čiže 31.5.2019)

Bolo takmer pol jedenástej, takže ísť zbierať huby je už v taký čas pomerne neskoro, ale povedal som si aspoň sa prejdem po lese. Keď som vchádzal do lesa bolo 10:45 a z lesa oproti mne vychádzali pán v mojich rokoch so svojou dcérou – až po pár minútach mi došlo, že my dvaja sa poznáme – totiž už zhruba 20 rokov sme sa nevideli – bol to môj bývalý kolega a robili sme na tom istom závode 13 rokov, rozdiel bol iba ten, že on pracoval na inej prevádzke, ale takmer denne sme sa stretávali. On držal v ruke prázdny košík, (ak do toho nepočítam jeden malilinký dubáčik o priemere hlávky asi 2 cm. Kolega mi povedal: poť naspäť domov, pôjdeš tam zbytočne, nič tam nenájdeš. Tak som sa pousmial a povedal som mu: správny hubár také niečo nikdy nepovie – lebo ak je obdobie, že huby rastu, tak niečo stále nájde resp. nazbiera. No on mi odvetil, že oni prešli lesom (ich „zber hub“ trval niečo cez dve hodiny, ale nič nenašli. Tak som mu povedal – stav sa so mnou, že ja nejaké dubáky nájdem. Odmietol to. Hneď nato som mu povedal, že iba predvčerom som bol s mojim bratom na tých istých miestach a hoci sme sa z domu vybrali dosť neskoro – zo sídliska sme vyrazili až okolo ôsmej ráno-, no napriek tomu sme našli 12 krásnych dubákov, ale treba povedať, že sme sa stretli s o to väčším počtom hubárov, a že jeden z nich nám povedal, že sme tam mali prísť v sobotu ráno, že vtedy bolo podstatne viac dubákov a on sám zhruba za jednu hodinu nazbieral 21 dubákov. Keď som môjmu bývalému kolegovi toto povedal, tak hneď som na ňom zbadal nadšenie a už sa rozhodoval, že sa so mnou vrátia naspať do lesa. Lenže s nimi bol aj ich pes a v lese boli od rána, tak si to rozmysleli a otočili sa smerom ku parkovisku k svojmu autu. (Škoda, že sa so mnou nestavil, vyhral by som stávku lebo som našiel zopár krásnych dubákov síce bolo ich menej ako som očakával, ale aj tým som sa veľmi potešil, že som sa nevrátil domov s prázdnym košíkom a zároveň som spravil niečo užitočné pre svoje zdravie). 🙂