Propagácia Putinovej politiky vymyla z hláv Rusov triezve uvažovanie o tom, čo je a čo nie je pravda.
Rusko je na pokraji nervového zrútenia. Toto tvrdí ruská spisovateľka a novinárka Liza Zorinová v tomto zdroji rusko-na-pokraji-nervoveho-zhrouceni
V článku je uvedené, že občania trpia komplexom obetí, veria, že na nich nezáleží a že nemajú silu čokoľvek zmeniť. Prikláňajú sa k tomu, že vždycky to tak bolo a tým iba utvrdzujú svoju občiansku pasivitu.
Rozvrat 90. rokov, beznádejné „nulté roky“ a Putinova vláda ťažká ako náhrobný kameň, zrušenie volieb, úradníci kryjúc si navzájom svoje chrbty, monopolizácia médií, politické procesy a faktický zákaz verejných protestov viedli k tomu, že Rusi sa cítia pred štátom celkom bezmocní. A prestávajú veriť, žeby dokázali zmeniť beh udalosti v svojom štáte.
Nechodia k voľbám. „Aj tak to rozhodnú za nás!“ Nechodia na demonštrácie. „Aj tak ich rozoženú!“ Nebojujú za svoje práva. „Vďaka bohu, že aspoň žijeme.“ Sto štyridsať miliónov ľudí sa nachádza v somnambulnom stave hraničiacim so stratou pudu sebazáchovy.
Nenávidia moc, ale patologicky sa boja jej zmeny. Vnímajú nespravodlivosť a neistotu, ale neznášajú bojovníkov za občianske práva. Nenávidia byrokratov a vládu, ale podporujú totálne zasahovanie štátu do všetkých oblastí života. Boja sa polície, ale chcú väčšiu policajnú kontrolu v štáte. Cítia sa podvedení, ale veria televízii a dookola iba opakujú: „Len aby nebola vojna,“ ale z vojny sa radujú. Sú to obete s pocitom všeobecnej nadradenosti, ktoré nielenže nemôžu, ale ani nechcú nič ovplyvniť.
Môj názor
Po prečítaní celého článku som nadobudol presvedčenie, že táto realita v Rusku je naozaj taká ako ju opísala autorka článku, obzvlášť keď to napísala žena, ktorá je ruskej národnosti a všetko, čo napísala videla na vlastné oči.
P.S.
K uvedenému textu snáď len toľko, že okrem vety, že „ale z vojny sa tešia,“ – všetko ostatné, čo som napísal je rovnaké aj v našom štáte a mnohí Slováci sa správajú podobne ako Rusi.