Primátor mesta sa vyjadril, že požiadali o spracovanie statického posudku príčin havárie a technologického postupu s cieľom získať návrh na odstránenie spadnutého mosta.
Nejdem sa teraz viac vyjadrovať k samotnému článku veď ďalšie okolnosti sú uvedené v tomto zdroji pravda.sk
K tomu prípadu sa na sociálnej sieti posťažoval čitateľ s týmto názorom: „NA TO JE NÁM KAPITALIZMUS, aby využil stavby postavené za SOCIALIZMU a nechal ich schátrať potom, čo ich vyťažil až na kosť…krásne montážne rozoberateľné montážne dielne a hypermarkety sú tak zhruba jediné, čo nám kapitalizmus dal v podaní zradcov národa a vlasti ako sú Sulík, Mikloš, Dzurinda a spol…Tento most v Spišskej Novej Vsi je len zrnko prachu v celej plejáde toho, čo nám začne čochvíľa padať na hlavu, napriek tým „BLAHODARNÝM“ EUROFONDOM…Veru, ešte doteraz hojne žijeme z toho, čo nám dal ten „NENÁVIDENÝ“ SOCIALIZMUS, ale čo nám prinesie budúcnosť? Pri dnešnom zmýšľaní voličov asi NIČ POZITÍVNE….“ – Avšak nedá mi, aby som tu nevyjadril môj názor: Autor článku by sa nemal znižovať ku kladnému hodnoteniu socializmu, obzvlášť nie objektívne, – samozrejme boli veci, ktoré boli dobre, čo sa spravili za socializmu a vôbec sa to nedá poprieť, ale uvediem vlastnú skúsenosť a to konkrétne k tomu spadnutému mostu: V rokoch 1971-1974 som pracoval ako zvárač na závode Mostáreň v bývalom štátnom podniku VSŽ. – takže veľmi dobre viem ako sa robili oceľové konštrukcie na mosty a stavby – prípadne aj na skokánske mostíky v Tatrách. Mostáreň mala nedostatok zváračov lebo práca tam bola veľmi ťažká a namáhavá, takže sa tam zvárači nehrnuli ako na bežiacom pase, naša práca bola aj nedostatočne hodnotená, aby bol plán splnený pracovali sme množstvo nadčasov, dokonca pred každým koncom mesiaca sme robili aj na nočných zmenách – len aby sa plán splnil, pritom sa tam oficiálne pracovalo iba na dve zmeny, avšak na druhej strane – komunisti z roka na rok si dávali vyššie ciele v dosahovaní lámania rekordov – v počte vyrobených ton oceľových konštrukcii – obzvlášť známe sú ich päťročnice – veď papier znesie veľa a stranícki papaláši nikdy v živote nevideli ako sa tam v skutočnosti pracovalo – ale, keď sme chceli splniť plán, tak bohužiaľ poniektorí zvárači zvárali konštrukcie tak, že si prácu zľahčovali, a to tak, že čím bol pre zvar spravený väčší požadovaný žľab (samozrejme prepočítaný konštruktérmi) v tvare veľkého V prípadne Y alebo X-ka, tak niektorí zvárači do týchto žľabov vkladali ťahanú oceľovú guľatinu v priemere, ktorý sa im tam v danej chvíli hodil, aby ho mohli prekryť zvarom. 🙁
Takže jediná vec, ktorá sa docielila bola tá, že plán sa plnil (komunistickí predstavitelia zato brali ocenenia), ale nosnosť tých konštrukcii bola podobná ako tá na tom spadnutom moste v Spišskej Novej Vsi – takže nie je vylúčené, že aj na tom spadnutom moste sa pracovalo podobne ako to robili poniektorí zvárači na Mostárni. 🙁
Samozrejme na všetkom má podiel zub času, nič netrvá večne, ale ako som už napísal vylúčiť sa to nedá. Možno postupne budeme svedkami ďalších zrútení objektov postavených za bývalého režimu. Niektoré ako napr. v Košiciach nedokončený dom techniky na Námestí osloboditeľov alebo takisto nedokončený hotel na všešportovom areály, ktoré museli zbúrať kvôli narušenej statike. Obzvlášť medzi ne patria aj nechválne známe vybývané bloky na Luníku IX.