Rešpekt a pochopenie Kyselicu

29. júla 2020, kormidlo, "Vražedné útoky" medzi polit. stánami pred voľbami do NR SR

Kyselica oznámil, že sa rozhodol odísť z postu štátneho tajomníka na Ministerstve vnútra. Matovič sa s nim dohodol, že si to ešte môže rozmyslieť. Kyselica si to nerozmyslel.

Šokovalo ma, že minister vnútra aj minister obrany vyjadrili plnú podporu a dôveru štátnemu tajomníkovi. Logicky z toho vyplýva, že niektorí členovia hnutia Oľano, hneď ako sa ujali funkcii na dôležitých vládnych postoch, že stratili pamäť. Snažia sa presvedčiť voličov, že všetko čo sa deje bola zákerná politika Pelegriniho, ktorý ešte pred voľbami chcel zneužiť rozvrat hnutia OĽANO zvnútra.

Predstavitelia hnutia Oľano si naozaj myslia, že všetci ich voliči žerú seno a nevidia čo sa deje? – Veď Kyselica bol tajným agentom Vojenského spravodajstva aj v čase, keď kandidoval do parlamentu a aj vtedy, keď si prevzal dekrét štátneho tajomníka. – Bol príslušníkom vojenskej tajnej služby od 1. októbra 2019, keď oficiálne odišiel z polície, až do 19. marca 2020, keď si na druhý deň prevzal dekrét novozvoleného poslanca Národnej rady.

Šeliga odchod Kyselicu okomentoval ako správnu reakciu s vyvodením vlastnej zodpovednosti a má za to jeho plný rešpekt. – Takže miesto pokarhania rešpekt a obdiv. (Bezkonkurenčná zvrátenosť). Viem si živo predstaviť ako by v takejto situácii reagoval Matovič, ak by bol v opozícii, oháňal by sa pôsobením Kyselicu v časoch šéfa tímu Gorila, že nič nevyšetril…

K rozhodnutiu Kyselicu sa vyjadrila aj pani prezidentka, že rešpektuje jeho rozhodnutie a je rada, že takýto príklad osobnej politickej zodpovednosti vyvodil. Avšak mne sa viac páči jej nasledujúce vyjadrenie: Byť politikom a zároveň pôsobiť vo Vojenskom spravodajstve je nezlučiteľná kombinácia. – „Niekto, kto je členom či spolupracovníkom Vojenského spravodajstva, nemá byť politicky aktívny.“

Ak by došlo na lámanie chleba, tak Matovič by mal čo vysvetľovať – Kyselica mu predsa musel verne slúžiť, keď ho odmenil tretím miestom na svojej kandidátke v čase, keď bol agentom. (Neverím, že to spravil len pre jeho „modré oči“).

V normálnej demokracii je celkom bežné, že pristihnutí politici nedávajú hlasovať o svojom odstúpení a zároveň privádzať svojich kolegov do nepríjemnej situácie – jednoducho odstupujú, ale u nás je demokracia taká, že aj názory našich politikov a ich správanie mnohí voliči obhajujú.

Ako vidieť, nič sa nezmenilo, veci, ktoré by sa mali riešiť a na ktoré občania dlhé roky čakajú, tie sa naďalej odsúvajú na vedľajšiu koľaj – a vláda sa zaoberá vecami, ktoré voličov takmer nezaujímajú. Dobre to vidieť aj na nasledujúcej tabuľke:

Posledná veta hovorí za všetko... Ešte stále si Matovič myslí, že jeho vláda je najlepšia, akú Slovensko malo doposiaľ?

Posledná veta hovorí za všetko… Ešte stále si Matovič myslí, že jeho vláda je najlepšia, akú Slovensko malo doposiaľ?