Vo vode si našla kamarátku – pred piatimi rokmi 15.7.2014
Štyridsaťdeväť ročný muž sa minulý týždeň v pondelok išiel vykúpať do priehrady na severe Bavorska… ak by tušil, že ho tam napadne pes, tak radšej by sa išiel kúpať na iné miesto. Pes ho napadol napriek tomu, že majiteľ psa ho mal na vôdzke. (Bol to nemecký ovčiak, prípadne kríženec tohto plemena). Pes sa zahryzol kúpajúcemu do ruky a nechcel ho pustiť. Chlapíkovi nezostával nič iné iba ponoriť sa s psom do vody a čakať kým sa pes utopí… Polícia tento prípad uzavrela tým, že poškodený konal v sebaobrane.
Raz sme sa my chlapi rozprávali na jednom z mojich pracovísk o psoch – jeden kolega nám tvrdil, že existuje také psie plemeno, že keď sa do niečoho zahryzne, tak to nepustí, aj keby ho palicou mlátili. No od nemeckého ovčiaka či kríženca tohto plemena by to asi málokto očakával.
Vlastníte psa?
K téme o psoch bol nedávno vedený rozhovor s odborníčkou…dlhé roky skúmala správanie psov, a na otázku Vlastníte psa? – sa vyjadrila až s príliš pozitívnou odpoveďou, a to v tom zmysle, „že pes je TOP výhoda, a ľudia, ktorí psa nemajú, o túto výhodu prichádzajú.“ S jej tvrdením by sa dalo súhlasiť iba v takom prípade, ak by boli všetci psy takí, akých si ich majitelia predstavujú… lenže realita občas býva až príliš krutá. – Konkrétne v prípade, o ktorom som hovoril v úvode – o odtrhnutie psa z ramena kúpajúceho pána sa okrem neho samého pokúšalo aj niekoľko svedkov… Takže napadnutý muž už nevidel inú možnosť, než vbehnúť do vody a ruku so psom držal pod vodou tak dlho, kým sa pes neutopil. Pohryzeného muža previezli s ťažkými zraneniami do nemocnice, ale našťastie v ohrození života nebol. (Osemdesiatriročného majiteľa psa policajti obvinili z ublíženia na zdraví z nedbanlivosti).
Odborníčka tvrdí, že „majitelia psov skôr splnia odporúčané aktivity ako ľudia, ktorí chlpáčov doma nemajú“, že vlastniť psa má množstvo výhod. Pochopiteľne s jej tvrdením sa dá súhlasiť – je to verný priateľ, ktorý čaká na svojho pána vždy úprimne, teší sa, že vás opäť vidí, zároveň tým majiteľa rozveseľuje a majiteľ sa pri ňom cíti dobre.
Odborníci tvrdia, že má to aj tento nezanedbateľný benefit – „majitelia psov majú štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť, že splnia odporúčané aktivity, pretože väčšina z nich si odcvičí 2,5 hodiny týždenne už len kráčajúc so svojimi domácimi miláčikmi.“
Vedeckí pracovníci Univerzity of Liverpool vo Veľkej Británii vykonávali Výskum, ten naznačuje, že bez chlpáčov by boli ľudia menej aktívni. Zistili to tak, že „sledovali 700 ľudí (so psami aj bez psov) a prišli k záveru, že z nich 87,3 percent ľudí so psom cvičilo 150 minút týždenne,“ – čo je odporúčaná doba.
„Štúdia zistila, že majitelia psov chodili častejšie von a aj na dlhšiu dobu, a táto činnosť nenahrádzala cvičenie, bol to pohyb navyše.“ Zistenia dospeli k záveru, že domáce psy podporujú a udržiavajú pozitívny zdravotný návyk, tým je chôdza.
Záver odborníkov: „Bez psov je pravdepodobné, že úroveň fyzickej aktivity obyvateľstva bude oveľa nižšia.“ Zdroj: https://www.cas.sk/clanok/844954/vlastnite-psa-top-vyhoda /
Tvrdenia odborníkov by som si dovolil min. spochybniť: viem o čom hovorím… Donedávna (do 15. apríla 2019) som bol takisto majiteľom psa (fena – kríženec labradora s vlčiakom – moja dcéra – mimochodom veľká milovníčka psov – mi túto fénu doslova zavesila na krk – v čase keď bola ešte šteňaťom, tak ju našla v meste – túlala sa popri kontajneroch vyhladovaná a veľmi špinavá – dcéra oznámila majiteľovi, že pes je u nej, no nik sa o ňu neprihlásil, tak si ju nechala. Lenže pes rástol a dcéra čakala prírastok do rodiny. Veľmi dobre vedela, že ak bude mať dieťa, tak na psa nebude mať toľko času ako za slobodna – dala psa nám starým rodičom do opatery. Nič som nenamietal – dlhé roky sme mali psov – dvoch stredných pudlíkov – no chcem povedať, že nesúhlasím s tvrdením odborníkov, že vďaka psom ich majitelia viac cvičia lebo psi ich nútia k tomu, aby s nimi viac chodili. Čisto teoreticky pravda to je, ale iba potiaľ, že ak by tí ľudia neboli leniví, tak by na tie dlhé prechádzky chodili aj bez toho, aby psa vlastnili. Vyše 10 rokov som prešiel tisícky kilometrov s Lunou – nesťažujem sa – bavilo ma to, psa to takisto bavilo… Milovala prechádzky a hlavne vodu – veľmi rada plávala. Vo vode bola aj tri hodiny.
Vo vode si našla kamarátku – pred piatimi rokmi 15.7.2014
Už je tu naozaj nuda. 🙁 5.10.2018
S kamarátmi počas venčenia… 17.2.2019
Pointa: liezlo mi na nervy – hlavne v posledných rokoch – to množstvo chlpov a prachu v byte – hlavne, keď menila srsť, denne som vysával, no chlpy boli nielen na kreslách a kobercoch, ale aj v hrncoch s jedlom. A o jej háraní už aj škoda hovoriť, krvavé fľaky po celom byte. Psa som pochoval 15. 4. 2019 – ale na prechádzky som chodil rád aj vtedy kým som Lunu nemal, a chodím aj naďalej napriek tomu, že psa už nemám.
PS
Chcel som sem vložiť aj fotky z jej pohrebu, ale neviem si spomenúť, kam som ich uložil. Už som prehľadal všetko možne, no napriek tomu sa mi to zatiaľ nepodarilo. 🙁
Dcéra ju chcela mať aj po smrti pri sebe, tak som Lune vykopal hrob na jej pozemku.
Napriek tomu, že ma hneval bordel v byte, kvôli jej chlpom a množstvu prachu, ktorý som nestačil utierať a vysávať, mal som ju naozaj rád, bol to veľmi dobrý pes, v živote nikomu neublížila. (Mala nádor v bruchu, prasklo to a vyšlo von, zverolekár povedal, že dalo by sa to ešte operovať, ale vzhľadom k jej veku, už by to nemusela prežiť a zbytočne by sa ešte viac trápila). 🙁
PS 2
Celý život som sa držal zásady, (a držím sa toho aj naďalej), že veľký pes do bytu nepatrí, žiaľ vtedy nás naša dcéra postavila pred hotovú vec. 🙁
Toto najviac milovala…
PS 3
Dodatočne vkladám fotky z jej pohrebu. 🙁
Pri kopaní hrobu som si spravil obedňajšiu prestávku… 🙁
Na tej deke spávala, tak zostala na nej spať aj svoj večný spánok 🙁