Hovoria, že Rómovia pracovať nechcú = mýtus

Rómovia pracovať chcú, takisto ako väčšina majority, ale im je potrebné prácu dať! Samozrejme, že väčšine z nich iba takú „podradnejšiu“ lebo mnohí z nich nemali možnosť, resp. nechcelo sa im študovať, aby sa dopracovali k vyššiemu vzdelaniu. Ich vzorom boli ich rodičia, ktorí (aspoň väčšina z nich) nedokončili ani základnú školu a takisto ani svoje deti neviedli k tomu, aby si štúdiom zvýšili svoje vzdelanie.

Je to úplne samozrejmá vec, že ak žije človek v takomto prostredí a nemá pred sebou žiadny kladnejší príklad, tak postupne si na taký život začína zvykať a časom to už pokladá ako za samozrejmosť, že on je jednoducho odkázaný žiť taký život, aký žili jeho rodičia, resp. ešte ho stále taký žijú. Každodenne skoro ráno chodia so svojimi dvojkolesovými karičkami, prípadne so starými kočíkmi od kontajnera ku kontajneru po celých sídliskách a z nich preberaním odpadkov vyberajú také veci, ktoré sa ešte dajú speňažiť v zberných surovinách, prípadne aj zvyšky potravín, ktoré majorita vyhadzuje, no im a ich deťom mnohé tieto odpadky pripadajú ako nám bielym ako prestreté švédske stoly lebo na normálnu stravu nemajú peniaze. Veď skade by ich aj nabrali? Samozrejme pokiaľ sa nerozhodnú aj kradnúť. Lebo priznajme si, že niektorých z nich bieda donúti aj k takejto činnosti, že porušujú zákon a chodia majorite prečesávať ich záhrady, prípadne kuríny a pod. Ale keď vidia tie hladné krky svojich deti, tak niekedy ani inú možnosť nemajú.

Rómovia pracovať chcú, takisto ako väčšina majority, ale im je potrebné prácu dať! Samozrejme, že väčšine z nich iba takú „podradnejšiu“ lebo mnohí z nich nemali možnosť, resp. nechcelo sa im študovať, aby sa dopracovali k vyššiemu vzdelaniu. Ich vzorom boli ich rodičia, ktorí (aspoň väčšina z nich) nedokončili ani základnú školu a takisto ani svoje deti neviedli k tomu, aby si štúdiom zvýšili svoje vzdelanie. (Česť výnimkám z ktorých sú lekári, právnici alebo vinikajúci hudobníci, resp. speváci).

Dávam sem dôkaz, že Rómovia pracovať vedia.

Zatiaľ iba fotografie, ale mám natočené aj videa, lenže bohužiaľ systém je tak vypracovaný, že do blogu môžem vložiť video až po vložení a prehraní na youtube – o Rómoch sa hovorí, že mnohým z nich sa pracovať nechce, že im práca nevonia. Dovolím si tvrdiť, že tomu tak nie je. Oni pracovať vedia, iba je potrebné im prácu dať, no a samozrejme aj za ňu zaplatiť lebo za pár eur takúto prácu ani z majority nechcú robiť tí, ktorí sú nezamestnaní. Nie nadarmo sa hovorí, že kura nehrabe zadarmo.

Mnohí Rómovia mi hovorili resp. hovoria: My nie sme leniví… veď Róm, lopata, metla, idú k sebe lebo toto náradie je našim chlebom. (Samozrejme česť výnimkám, ktorých cieľom bolo žiť lepšie, prispôsobili sa životu majority a teraz sú z nich vzdelaní ľudia, a poniektorí z nich sú dokonca aj na veľmi vysokých postoch).

Rómovia odstraňujú z ciest a chodníkov zimný posyp (štrk…)

Ďalšia skupina Rómov, ktorí odstraňujú zimný posyp proti šmýkaniu, či už áut na cestách alebo chodcov na chodníkoch

Nezmestili sa mi všetci do jedného záberu, tak som zhruba po 40 metroch spravil ďalší záber

Štvrtá skupina –  v rovnakom čase boli všetci rozmiestnení zhruba na dvesto metrovom úseku…

Mám nahrané aj videa z ich práce, ale keď som sa pokúsil ich sem vložiť, tak systém sa mi ospravedlnil:

Tú štvrtú skupinku Rómov som poprosil, či si ich môžem sfotografovať za účelom, že napíšem blog o ich pracovnej činnosti. Samozrejme súhlasili a na margo toho, že ich niektorí ľudia z majority oslovujú Cigáni dodali toto: My sa za to nehanbíme, že nás volajú Cigáni. Takto volali aj našich rodičov a prastarých rodičov. To iba tí vzdelanejší Cigáni sa cítili touto podradnou prezývkou dotknutí a preto v EÚ presadili, aby nás majorita oslovovala slovom Rómovia. Dá sa to pochopiť, že ich oslovenie Cigán hnevalo lebo sa spájalo s vyjadrením klamár. Ľudovo, ak niekto klamal, tak mu prischlo nárečové slovo cigán, čiže klamal = cigánil.

Čerstvý príklad zhruba spred dvoch týždňov ako mladí Rómovia počas pracovného dňa, keď v takom čase by mali sedieť v škole a  učiť sa, tak miesto toho navštevovali a navštevujú kontajneri v ktorých  „recyklovali“ a recyklujú odpadky, aby si z nich odniesli domov to, čo sa ešte dalo použiť k prežitiu. 🙁

A toto je iba jedna vzorka toho ako sa týmto ľuďom v ich neľahkej situácii dá pomôcť. Prácu im môžu poskytnúť ovocinári, či poľnohospodári pri zbere ovocia, či zeleniny.

Na jar, prípadne v jesení, keď prebujnie zeleň, môžu im samosprávy ponúknuť kosbu trávy, potom, keď je z nej seno, tak takisto im môžu ponúknuť jeho zber, aby si mohli niečo privyrobiť.

Takisto aj v zimnom období im môžu ponúknuť prácu – je potrebné odstraňovať ľad a sneh z chodníkov… Odpratávanie technikov je príliš drahé a niektoré samosprávy ani nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si to mohli dovoliť financovať.